Obnoviteľné zdroje energie konzervované

Podľa ministra hospodárstva novela zákona 309/2009 Z.z. konzervuje podporu obnoviteľných zdrojov, pretože priemysel je citlivý na takéto podpory.

Áno, novela konzervuje malé obnoviteľné zdroje. Slnečná energia, najväčší business  produkt v energetike nastavený vládnym návrhom zákona v  roku 2009, bol utlmený už poslaneckou novelou na jar 2011. Aj napriek tomu však rýchli „stavitelia“ pri dobrej cene stihli za rok a pol toho veľa. Fotovoltaika  na doplatkoch  za rok 2012 zobrala 205 mil.€  z celkových 298 mil.€ doplatkov na obnoviteľné zdroje energie (OZE) a kombinovanú výrobu elektriny a tepla (KVET).  Priemerná výška doplatku na elektrinu z fotovoltaiky je 328 € / MWh. Podpora fotovoltaiky predstavovala v roku 2012 až 69 % z celkovej podpory obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby elektriny a tepla.

Čo je však zaujímavé na novele, nie je konzervovanie malých obnoviteľných zdrojov energie, ale popúšťanie uzdy  podpore kombinovanej výroby, ale nie z obnoviteľných zdrojov, ale napr. z koksárenského plynu vznikajúceho pri koksovaní čierneho uhlia. Podpora výroby elektriny z metalurgických plynov sa na základe požiadavky United States Steel Corporation Pittsburgh dostáva do zákona o obnoviteľných zdrojoch energie.   A tak sa v tarife za prevádzku systému objavuje po podpore hnedého uhlia aj podpora hutníctva. 15 rokov sa každý rok bude „rozpúšťať“  15 mil. € v tarife za prevádzku systému. Čo na to ostatný  priemysel?

Najskôr si treba urobiť jasno v tom, čo chceme.  Na jednej strane investovanie do opatrení na elimináciu emisií pri výrobe, a na druhej strane podpora výroby energie z uhlia a z  metalurgických plynov. Ako toto ide dohromady?

Chápem úlohu ministra udržať pracovné miesta. Ale treba povedať otvorene, že na jedno aj na druhé sa skladajú všetci spotrebitelia elektriny. V každej odobratej kWh elektriny platíme svoj podiel.

A aby toho nebolo s podporou málo, tak vláda plánuje postaviť novú jadrovú elektráreň o výkone cca 2/3 z jadrovej elektrárne Mochovce 1,2,3,4.  A tu je požiadavka investora (pravdepodobne ruská spoločnosť), aby štát, teda opäť všetci odberatelia elektriny garantovali cenu elektriny. Ak  trhová cena elektriny bude nižšia ako cena elektriny z novej jadrovej elektrárne, tak sa asi vymyslí ešte jedna tarifa prevádzky systému, asi jadrová  tarifa, aby sme ten rozdiel v cene mohli uhradiť.

Predpokladám, že Slovenské elektrárne budú minimálne na rozostavané bloky jadrovej elektrárne Mochovce 3,4 požadovať takú istú garanciu ceny elektriny. K tomuto pripočítame, že štát chce mať v rozpočte dividendy z energetických spoločností, kde má účasť (SEPS, ZSE, SSE, VSE ) a tak bude tlačiť, aby  zisky týchto spoločností nestagnovali. A tieto spoločnosti sú správcovia taríf prevádzkovania systému.

V tejto konštelácii  pri novele zákona sú konzervované malé obnoviteľné zdroje energie len chudobní príbuzní „veľkej“ energetiky.

OZE

© oenergetike.sk