Novela zákona o teple opäť v parlamente

Už po tretíkrát po sebe predložil do NR SR poslanec Viskupič novelu zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike.

Prečo navrhovateľ zvyšuje ceny tepla z CZT, keď tvrdí, že už dnes sú vysoké?

V prvej časti návrhu zákona navrhovateľ zavádza novú povinnosť držiteľovi povolenia, teda dodávateľovi tepla platiť priebežne každý rok náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti a aj platbu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti v ochrannom pásme. Povinnosť platiť priebežne sa vzťahuje nielen na nové zariadenia realizované po účinnosti novely, ale na všetky zariadenia bez ohľadu na to, kedy vecné bremená vznikli. Vyššie platby dodávateľa za vecné bremená v praxi znamenajú vyššie ceny tepla.

Súčasne navrhovateľ novelizuje aj zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. V tomto návrhu oslobodzuje od dane z nehnuteľnosti pozemky, na ktorých je zriadené vecné bremeno. Výpadok miestnych daní odporúča nahradiť vyšším nájmom za tepelné zariadenia, teda v praxi opäť vyššou cenou tepla.

Táto časť novely reálne zvyšuje náklady dodávateľa tepla a tým cenu tepla pre obyvateľov a znižuje rozpočet obcí a miest. Obce dnes majú aj množstvo sociálnych povinností, takže výpadok na daniach sa môže dotknúť aj týchto povinností. Navrhovateľ aj napriek tomu predpokladá „výrazne pozitívne sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva“. Tu však treba upozorniť na to, že na výrazne pozitívne benefity najmä firiem a len časti obyvateľstva vlastniacich pozemky sa poskladajú obyvatelia, ktorí dnes odoberajú teplo z CZT. Takže práve naopak, novela nebude mať pozitívny, ale negatívny sociálny vplyv na približne 2 milióny obyvateľov odoberajúcich teplo z CZT.

Prečo navrhovateľ rieši vecné bremená len pri zákone o teple?

Navrhovateľ by mal súčasne uviesť, prečo mu riešenia vecných bremien prekážajú len v zákone o tepelnej energetike a nie aj v zákone č. 251/2012 Z.z. o energetike, ktorý rieši vecné bremená pri rozvodoch plynu a elektriny, alebo zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý rieši telekomunikačné vedenia, alebo vodného zákona č. 364/2004 Z.z., ktorý tiež rieši obmedzenia vlastníckeho práva. Súčasný zákon o tepelnej energetike totiž rieši náhrady za vecné bremená a obmedzenie užívania nehnuteľnosti v intenciách hore uvedených zákonov.

Prečo navrhovateľ uberá práva obciam a mestám?

Druhá časť novely sa usiluje o to, aby záväzné stanoviská obcí pri výstavbe sústavy tepelných zariadení od 100 kW do 10 MW nepodliehali takým istým povinnostiam ako vydávanie osvedčenia ministerstva hospodárstva na výstavbu sústavy tepelných zariadení nad 10 MW.

Aj v tomto prípade navrhovateľ uvádza, že predpokladá „výrazne pozitívne sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva“. Treba si však uvedomiť, že tepelná energetika je sieťové odvetvie, rovnako ako elektrina, plyn a voda. Tak ako zákon o energetike určuje základné opatrenia zamerané na zabezpečenie bezpečnosti dodávky elektriny a plynu, tak aj zákon o tepelnej energetike určuje základné opatrenia zamerané na bezpečné, udržateľné, ekologické a cenovo dostupné dodávky tepla.

Jedným z opatrení novely je aj to, že pri záväznom stanovisku obce pri výstavbe sústavy tepelných zariadení od 100 kW do 10 MW bude obec postupovať rovnako ako štát pri vydávaní osvedčenia na výstavbu sústavy tepelných zariadení nad 10 MW.

V rámci zásobovania obyvateľstva teplom má obec v rukách dva regulačné nástroje, a to koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky a územné plánovanie. Koncepcia by pre obec mala vytvoriť legislatívne podmienky na udržateľnú a bezpečnú dodávku tepla obyvateľstvu vrátane ochrany životného prostredia. Je teda na zvážení obce, ako si tento strategický dokument pripraví. Pritom však musí počítať so svojou zodpovednosťou, lebo ak nastanú problémy so zásobovaním obyvateľstva teplom, alebo konaním obce bude rásť cena tepla pre obyvateľstvo, alebo sa zhorší ovzdušie na sídliskách, obec bude musieť tieto problémy riešiť sama.

Tie obce, ktoré sa rozhodnú povoľovať odpájanie od CZT, by mali obyvateľom predstaviť aj nový plán na zásobovanie obyvateľstva teplom, resp. ako bude obec postupovať v prípade, že sa systém CZT rozpadne. Nie každý obyvateľ má totiž peniaze na vlastnú kotolňu, nie všetky inžinierske siete na sídliskách budú kapacitne postačovať na zvýšený odber elektriny či plynu; otázne je aj to, ako bude obec riešiť vzhľad sídlisk, na ktorých vyrastie les komínov, ako bude riešiť ochranu ovzdušia, kde sa k diaľkovým prenosom emisií a znečistenia z dopravy pridá aj znečistenie zo zdrojov priamo umiestnených v bytových domoch, prípadne priamo v bytoch.

CZT sú pravidelne kontrolované v súvislosti s dodržiavaním emisných limitov, ale domové kotolne nepodliehajú žiadnym emisným kontrolám. V nákladovej oblasti odpájanie od CZT v skutočnosti znamená vyššie platby za teplo pre tých, ktorí zostávajú na CZT a smerovanie k rozpadu CZT.

Každému, kto sa aspoň trochu vo veci vyzná je jasné, že nahradiť napr. 50 alebo 100 MW zdroj tepla nie je jednoduché a ani lacné. Komplexná bytová výstavba bola riešená ako celok vrátane zásobovania teplom. Aj preto je dnes z CZT zásobovaných asi 16 tis. bytových domov, 700 tis. bytov a 1,8 mil. obyvateľov. Preto je potrebné, aby boli zákonom stanovené základné pravidlá pre všetkých účastníkov trhu s teplom. Pripustiť anarchiu znamená, že hociktorý obyvateľ sídliska alebo bytového domu si bude kúriť ako sa mu zachce.

Zaujímavé na tomto návrhu je aj to, že nevychádza od obcí a miest, ktorých sa bezprostredne dotýka, ale od navrhovateľa. Nič na tom nemení ani rozporuplné uznesenie mestského zastupiteľstva v Bratislave, kde starostov mestských častí žiadajú, aby prihliadali na ustanovenia § 12 ods. 2 až 7 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej  energetike primerane. Teda aby konali tak, akoby slovo „primerane“ zo zákona vypustené nebolo. Ak malo MsZ v Bratislave problémy s výkladom zákona, malo sa obrátiť na tvorcu zákona Ministerstvo hospodárstva tak, ako to urobilo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) v súvislosti s predmetnou novelou zákona.

Ani v tejto časti návrhu nemožno hovoriť „o výrazne pozitívnych sociálnych vplyvoch na obyvateľstvo“, práve naopak, je možné hovoriť o výrazne negatívnych sociálnych vplyvoch na obyvateľstvo, lebo odpájaním sa zvýši cena tepla pre tých, ktorí na CZT zostanú.

Prečo navrhovateľovi prekáža dodávateľ tepla?

Tretiu časť novely si možno vyložiť ako snahu o to, aby súčasný dodávateľ tepla nebol dotknutým orgánom pri výstavbe sústavy tepelných zariadení so záväzným stanoviskom.

Zákon stanovil, že dodávateľ zo zdroja tepla v CZT sa stáva jednak dotknutým orgánom v stavebnom konaní a tiež účastníkom stavebného konania, a to vo vzťahu k tým stavbám sústavy tepelných zariadení, ktoré sa povoľujú na vymedzenom území takéhoto dodávateľa.

Praktická skúsenosť s rozhodovaním stavebných úradov bola taká, že stavebné povolenia na stavbu lokálnych zdrojov tepla vydávali bez vypočutia dodávateľa, hoci dodávateľ je v zmysle zákona o tepelnej energetike zodpovedný za hospodárnosť a spoľahlivosť prevádzky verejného rozvodu tepla (CZT), resp. za zásobovanie teplom vo všeobecnosti za primeranú cenu.

Všeobecná formulácia stavebného zákona o vlastníkoch sietí a zariadení technického vybavenia územia ako dotknutých orgánoch v praxi spôsobovala značné aplikačné ťažkosti, a tak vecná aj cenová regulácia v tepelnej energetike v podstate prešla na stavebné úrady, ktoré však za zásobovanie obyvateľstva teplom nezodpovedajú.

Navrhovateľ tvrdí, že v dôsledku uvedeného môže dôjsť v praxi k situáciám, keď je výstavba novej sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území znemožnená výlučne na základe nesúhlasného záväzného stanoviska aktuálneho dodávateľa z dôvodu negatívnych dopadov takejto výstavby na jeho ekonomické záujmy. Toto tvrdenie navrhovateľa je však nepravdivé. Svojvôľa dodávateľa je vylúčená v dôsledku aplikácie zásady, že záväzné stanoviská môžu dotknuté orgány podávať len v rozsahu pôsobnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu a že dotknuté orgány sú oprávnené vykonávať pôsobnosť dotknutého orgánu výlučne vo verejnom záujme.

Je preto úlohou stavebného úradu, aby posúdil každé záväzné stanovisko dodávateľa z hľadiska dodržania rozsahu pôsobnosti dodávateľa vyplývajúcej zo zákona o tepelnej energetike. Ak pritom zistí, že záväzné stanovisko bráni povoleniu výstavby zdroja tepla, je povinný zahájiť konanie o riešení rozporov medzi záväznými stanoviskami podľa §136 stavebného zákona, t.j. postúpi takéto záväzné stanovisko nadriadenému orgánu, ktorým je ministerstvo hospodárstva SR (§136 ods. 3 stavebného zákona). Legislatíva teda obsahuje dostatočné procesné garancie brániace svojvoľnému výkonu pôsobnosti dotknutého orgánu, ktorým nemusí byť len dodávateľ.

Smernica EU a zákon o tepelnej energetike

Navrhovateľ novely často uvádza, že ministerstvo pri aproximácii smernice 2012/27/EÚ pri novele v §12 išlo nad rámec smernice. Pravdou však je, že pri zmene §12 sa ministerstvo neodvoláva na plnenie smernice EÚ. Ministerstvo v dôvodovej správe uvádza, že nevydá osvedčenie na výstavbu sústavy tepelných zariadení alebo jej časti s celkovým inštalovaným tepelným výkonom 10 MW a viac ak ide o prípady, kedy sa preukázateľne na základe energetického auditu, zníži odber tepla z existujúceho účinného centralizovaného zásobovania teplom a okrem toho sa zhorší vplyv na životné prostredie alebo sa zhorší hospodárnosť účinného centralizovaného zásobovania teplom alebo sa zvýšia náklady za teplo koncovým odberateľom alebo konečným spotrebiteľom, ktorým sa dodáva účinným centralizovaným zásobovaním teplom.

Navrhovateľ ďalej často argumentuje stanoviskom EK k otázkam europoslanca Sulíka.

Uvádzam presné znenie otázok a odpovedí, aby si každý mohol urobiť záver sám, lebo odpovede sú aj v NR SR interpretované rôzne.

Teda právne predpisy EÚ neupravujú odpájanie a pripájanie sa k centrálnym zdrojom tepla. Nie je to ani možné, vzhľadom k tomu, že dodávka tepla je aj v rámci krajín samotných záležitosť regionálna, teplo nie je obchodovateľné ani v rámci krajiny, nieto to ešte medzi krajinami a v rámci krajín EÚ sú rôzne legislatívne a regulačné pravidlá pri zásobovaní najmä obyvateľstva teplom   vzhľadom na históriu krajín, nerastné bohatstvo, dostupnosť zdrojov, starostlivosť o životné prostredie a pod.

Tvrdenie navrhovateľa, citácia : „Európska komisia sa vyjadrila jednoznačne. Ak existuje efektívnejší – a teraz citujem – a lacnejší zdroj vykurovania, nemá členský štát právo v zákonodarstve upraviť to, že neexistuje možnosť sa od centrálneho zdroja odpojiť “ kríva na obe nohy.

Po prvé, ustanovenia zákona o tepelnej energetike neustanovujú zákaz odpojenia sa od CZT a po druhé, smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti z 25. októbra 2012 v čl. 14, ods. 2 doslovne uvádza: „Členské štáty prijmú politiky, ktoré podporia, aby sa na miestnej a regionálnej úrovni náležite zohľadnil potenciál využívania účinných systémov vykurovania a chladenia, a to najmä tých, ktoré využívajú vysokoúčinnú kombinovanú výrobu. Zohľadní sa potenciál pre rozvoj miestnych a regionálnych trhov s teplom“.

Kto pozná cenu tepla z domových kotolní?

Veľmi často navrhovateľ používa pri obhajobe svojho návrhu pojem nákladovo efektívnejšia výroba tepla a tvrdí, že pri domových kotolniach je úspora nákladov oproti CZT vysoká. V tomto prípade by bolo prospešné, ak by ceny tepla z domovej kotolne boli verejne známe, vrátane štruktúry ceny.

Cena tepla z CZT je stanovená URSO-om a je verejne známa. Dodávka tepla je regulovanou činnosťou a dodávatelia sú povinní riadiť sa a dodržiavať množstvo povinností zo zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší, zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole a ďalších, vrátane povinností vyplývajúcich z   množstva vyhlášok.

Tieto povinnosti vrátane energetických auditov, overovaní hospodárnosti zariadení a pod. vytvárajú oprávnené náklady, ktoré majú vplyv na cenu tepla. Aby sme mohli porovnávať jablká s jablkami, museli by na výrobcov tepla v domových kotolniach platiť tie isté povinnosti, vrátane dodržiavania a kontroly štandardov kvality dodávok tepla a TÚV.

Na výrobcov tepla preferovaných navrhovateľom sa tieto povinnosti nevzťahujú, resp. len okrajovo. V regulovanom prostredí konkurenciu nahrádza regulačný úrad. Ak v regulovanom prostredí konkuruje regulovaným subjektom neregulovaný subjekt, ide podľa mňa o nekalú súťaž.

Spôsob tvorby nákladov na teplo z domových kotolní nie je stanovený v žiadnom legislatívnom predpise a v podstate je nekontrolovateľný. Náklady na teplo z domovej kotolne tak ako náklady na teplo z CZT majú svoju variabilnú zložku, ktorú tvoria náklady na plyn, elektrinu (pohon čerpadiel, ventilátorov, osvetlenie a pod.) a technologickú vodu. Ak sú náklady na elektrinu a vodu účtované vo fonde opráv a údržby bytového domu a nie sú v cene tepla, dochádza k prvému skresľovaniu nákladov na teplo.

Náklady na teplo majú aj svoju fixnú zložku, ktorú tvoria náklady na projekt kotolne, investičné náklady na zdroj tepla vrátane úrokov z úveru, prevádzka, obsluha a údržba kotolne, kontrola a čistenie komínov, prevádzkové revízie kotolne, prehliadky regulátora , prehliadky a skúšky vykurovacích kotlov, odborná prehliadka tlakových nádob, revízne správy, poistenie, daň z nehnuteľnosti , poplatky za znečistenie a pod. Ak cena tepla neobsahuje všetky fixné náklady a tieto sú hradené z fondu opráv a údržby bytového domu, resp. nie sú vykonávané vôbec, dochádza k ďalšiemu skresľovaniu ceny tepla.

Ak množstvo vyrobeného tepla nie je merané na výstupe z kotla, ale je vypočítané zo spotreby plynu s účinnosťou kotla 98% v priebehu celej doby životnosti kotla dochádza k ďalšiemu skresľovaniu ceny tepla. Ak dodávateľ do úspory tepla započíta aj úspory zo zateplenia domu dochádza k ďalšiemu skresľovaniu ceny tepla a tak sa dá pokračovať ďalej.

Ak by sme k týmto nákladom pridali náklady na audity, náklady na metrologickú kontrolu určených meradiel a ich následné overenie, platby za znečisťovanie ovzdušia atď., tak o 30 až 40 % úsporách domovej kotolne oproti CZT nemôže byť ani reč.

V praxi, aby dodávka kotla bola jednoduchšia to funguje väčšinou tak, že výstavbe kotolne predchádza skrátený audit, ktorý vypracováva ten istý, kto následne kotolňu aj projektuje a dodáva. Používajú sa zjednodušené výpočty návratnosti investície na vybudovanie kotolne a výsledná úspora 30 až 40 % vychádza pravdepodobne len z porovnania nákladov na kúpu tepla z CZT a nákladov na kúpu zemného plynu. Pri tomto spôsobe tvorby ceny tepla nie je možné zistiť skutočnú cenu tepla z domovej kotolne.

Navrhovateľ uvádza, že má, citujem : „prepočty, analýzy, tabuľky, že ak sa rozhodne jeden bytový dom, že bude vykurovaný drahším nosičom a splní náročné environmentálne kritériá, napríklad na plyn, tak čuduj sa svete, na Slovensku sme to dopracovali tak, že je to až o 300 eur lacnejšie na bytovú jednotku v rámci vykurovacej sezóny“. Bolo by potrebné uvádzané prepočty a analýzy zverejniť aby sa dala overiť ich hodnovernosť. V opačnom prípade sú to len politické reči v parlamente.

Energetická legislatíva nie je beletria

Energetika, jej legislatíva a jej uplatňovanie v praxi nie sú jednoduché. Nemôžeme riešiť jeden problém na úkor ostatných a v NR SR povedať, citujem: „že na druhej strane zostanú tí chudáci ľudia, ktorí by zostali napojení a im by sa predražila tá vykurovacia sezóna alebo náklady súvisiace s vykurovaním, ale toto je debata, ktorá je po…“

Ak máme riešiť problémy, tak treba navrhnúť zmenu legislatívy, ktorá pokrýva celú oblasť a hlavne navrhnúť nový systém zásobovania teplom pre cca 16 tisíc bytových domov, tisíce škôl, škôlok, nemocníc, úradov   a podobne.

A už vôbec nemôžeme prirovnávať výrobu tepla k Tescu alebo Lidlu, alebo k autosalónom, ako zaznelo z úst navrhovateľa v NR SR, citujem: „kde máme celé ulice, kde je jeden autosalón za druhým, ale odrazu by to bolo možné iba so súhlasom dotknutého subjektu, že vedľa jedného na vedľajšom pozemku alebo na tejto ulici, lebo on tak v stavebnom konaní môže vydať záväzné stanovisko, by nemohlo byť.“

Ak nepochopíme základnú vec, že ak v meste skrachuje nejaký autosalón, tak si občan môže auto kúpiť vo vedľajšom meste, ale ak v meste skončí tepláreň, tak   si občan teplo vo vedľajšom meste nekúpi, nepúšťajme sa do energetickej legislatívy.

A myslím si, že práve toto zjednodušovanie, beletrizovanie problému je asi najnebezpečnejšie na celom návrhu novely.

Príklad v praxi, ako vyzerá odpájanie sa od CZT v bytovkách

Príklad v praxi, ako vyzerá odpájanie sa od CZT v bytových domoch

TEPLO

©oenergetike.sk