Domov >> Teplo >> Bude meranie spotreby tepla drahšie ako teplo samotné?
radiátor

Bude meranie spotreby tepla drahšie ako teplo samotné?

V Bruseli sa v rámci zimného energetického balíka hovorí aj o meraní spotreby tepla v bytoch v bytových domoch na mesačnej báze. Vraj kvôli informácii spotrebiteľov. Niečo podobné ako je u elektriny. Má to však háčik, prestup tepla stenami sa riadi fyzikou a nie legislatívou.

V rámci prerokovávania zimného energetického balíka EK sa rokuje aj o tom, že spotrebitelia by mali mať informácie o svojej spotrebe tepla na mesačnej báze. Má ísť o tých spotrebiteľov, ktorí žijú v bytovkách a teda nemajú priamo zmluvu s dodávateľom tepelnej energie. Tú má správca, alebo spoločenstvo vlastníkov bytov, ktorí následne teplo dodané do domu rozpočítavajú jednotlivým spotrebiteľom, vlastníkom bytov. Správca, alebo SVB je o skutočnej spotrebe tepla domu už v súčasnosti informovaný mesačne, a to formou faktúry.

Pre lepšiu orientáciu v problematike, lebo teplo je špecifické, treba uviesť, že teplo je pohyb molekúl a riadi sa fyzikálnymi zákonmi.

Teplo medzi jednotlivými miestnosťami v bytovom dome migruje, nezávisle od legislatívy. Prestup tepla je fyzikálny jav, pri ktorom dochádza na rozhraní dvoch látok (miestností) s rôznou teplotou k samovoľnému preneseniu tepla z teplejšieho telesa (miestnosti) na chladnejšie.

Skutočná realita je, že môj byt má teplo nie len z mojich radiátorov, ale aj od suseda, alebo sused má teplo aj odo mňa, alebo môj byt vykuruje napr. aj schodisko, pivnicu alebo môj byt je vykurovaný aj stúpačkou, ktorá ide cez všetky podlažia a podobne.

Teplo, ktoré byt v bytovom dome spotrebuje sa zmerať nedá. Teplo nie je elektrina.
Ako uvažujú legislatívci merať teplo migrujúce medzi jednotlivými miestnosťami v bytovom dome nie je známe.

Štát stanovuje systém rozpočítavania nákladov na teplo dodané do domu medzi jednotlivých vlastníkov. U nás to rieši vyhláška MH č. 240/2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla.

V princípe sa náklady na dodané teplo na vykurovanie rozdelia na základnú zložku (závislá od m2 celého domu a bytu) a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 60 % a spotrebná zložka tvorí 40 % z celkových nákladov, ak sa vlastníci nedohodnú inak.

Štát chce týmto systémom, rozdelení nákladov na základnú a spotrebnú zložku objektívnejšie rozpočítavať teplo, ktoré dom spotrebuje a súčasne chce zabrániť aj nedokurovaniu objektov a tým pádom ich degradácii, vzniku plesní, k zníženiu životnosti a pod. Či dnes nastavená legislatíva toto rieši je však otázne.

Vlastný mechanizmus merania individuálnych meračov, či pomerových meračov v bytoch slúži len ako podklad na rozpočítanie celého množstva dodaného tepla do domu medzi jednotlivých konečných spotrebiteľov (jednotlivých bytov).

Náklady na teplo môjho bytu nie sú závislé len od môjho správania sa, ale hlavne od počasia a tepelno-technickej kvality domu. Pri porovnávaní spotreby tepla na vykurovanie za jednotlivé mesiace v rámci roka sú dôležité aj „dennostupne“, ktoré charakterizujú klimatické podmienky za dané obdobie, v tomto prípade by to bol mesiac.

Čím sú klimatické podmienky náročnejšie, t.j. čím je vonku chladnejšie, tým je počet dennostupňov vyšší a spotreba tepla vyššia. Údaj o spotrebe tepla by musel obsahovať aj tento údaj, aby sa porovnávali jablká s jablkami, lebo spotrebiteľ by bol uvedený do chaosu.

Podstatný je aj termín odpočtov, ktorý musí byť vykonaný v jeden deň u všetkých spotrebiteľov, aby nemal napr. január raz 31 dní a o rok napr. 35 dní, lebo sa nestihol odpočet, lebo bol víkend a podobne.

Aj tu je „možno“ podstata návrhu, aby si všetci vymenili súčasné pomerové merače a vodomery na teplú vodu za nové s diaľkovým odpočtom.

To, čo robí správca domu, alebo spoločenstvo vlastníkov bytov dnes 1 krát za rok, by robili 12 x do roka, plus jedno záverečné vyúčtovanie na zúčtovanie zálohových platieb občanov. Ak niečo takéto bude zavedené, znamená to zvýšenie nákladov na správu domu, lebo si to vyžaduje buď nové technológie, alebo častejšie fyzické odpisovanie, 12 krát väčšie náklady na rozpočítanie a vyúčtovanie.

Podstatné pre spotrebiteľa je, aby mal dom kvalitné okná, bol zateplený, mal vyregulovanú vykurovaciu sústavu, zaizolované rozvody teplej vody a aby sa vlastníci v dome správali k sebe ohľaduplne. Toto je pravá úspora nákladov na teplo.

Na záver treba upozorniť, že spotreby tepla, hlavne v nových, alebo zrekonštruovaných domoch sú už veľmi nízke a treba dávať pozor, aby náklady spotrebiteľa na meranie (nové technológie, ich kúpa, montáž, servis, údržba …) sa nepribližovali k nákladom na teplo ako také.

Prínos navrhovaného opatrenia je pre spotrebiteľa minimálne sporný ..

 

TEPLO

©oenergetike.sk

foto: Rob Brewer

Bruseli sa v rámci zimného energetického balíka hovorí aj o meraní spotreby tepla v bytoch v bytových domoch na mesačnej báze. Vraj kvôli informácii spotrebiteľov. Niečo podobné ako je u elektriny. Má to však háčik, prestup tepla stenami sa riadi fyzikou a nie legislatívou. V rámci prerokovávania zimného energetického balíka EK sa rokuje aj o tom, že spotrebitelia by mali mať informácie o svojej spotrebe tepla na mesačnej báze. Má ísť o tých spotrebiteľov, ktorí žijú v bytovkách a teda nemajú priamo zmluvu s dodávateľom tepelnej energie. Tú má správca, alebo spoločenstvo vlastníkov bytov, ktorí následne teplo dodané do…
Hodnotenie článku
User Rating: 4.68 ( 2 votes)
cenník portálu

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia su označené *

*