Domov >> OZE >> Je boj s klimatickými zmenami naozaj úprimný?
Veterná elektráreň

Je boj s klimatickými zmenami naozaj úprimný?

S elektrinou je situácia v EÚ vážna a problematická. Podpora OZE, ktoré majú vraj v plnom rozsahu nahradiť neobnoviteľné zdroje je enormne vysoká. Hovoriť dnes popri predotovanej a preregulovanej energetike v rámci EÚ o nejakej trhovej cene elektriny je scifi. Žiadny trh nie je, aj keď sa mnohí tvária a správajú tak, akoby naozaj existoval. Údaj ceny pred €/MWh je len nič nehovoriace číslo, ktoré vôbec nevyjadruje náklady na výrobu elektriny.

Len na Slovensku, teda v jednom malom členskom štáte EÚ, sú ročne OZE dotované čiastkou viac ako 300 mil. €. Z toho slnečná energia je viac ako 200 mil. € /rok. Už dnes sa na Slovensku bavíme o miliardách EUR dotácii na OZE a to sme len v polovici takejto, na 15 rokov nastavenej podpory. Pre porovnanie, výška podpory OZE už dnes dosiahla hodnotu 5 nových univerzitných špičkových nemocníc.

Tarifa za prevádzkovanie systému (TPS), cez ktorú sa dotácia dostáva do koncovej ceny elektriny pre spotrebiteľa len od roku 2014 vzrástla z 14,02 €/MWh na 16,25 €/MWh. V roku 2016 a v roku 2017 sa počíta s výškou 17,58 €/MWh.

Do konca roku 2020 musíme z dôvodu plnenia cieľov EÚ zvýšiť podiel OZE na 14 %. A to návrh novej smernice o OZE hovorí o 27 % energie z OZE do roku 2030 na úrovni EÚ. Teda podiel OZE sa ešte zvýši.

Boj proti klimatickým zmenám je dnes fenomén a okolo neho sa točí celý zimný energetický balík Európskej komisie.

Situácia v priemysle na Slovensku je už dnes z dôvodu prispievania na podporu OZE vážna a priemysel oprávnene žiada riešenia, teda zníženie svojho podielu podpory OZE, resp. nepodieľanie sa na podpore OZE vôbec. Samozrejme aj spotrebiteľ, občan, ktorý tiež prispieva na podporu OZE by privítal jej zníženie, resp. úplné odstránenie.

Boj proti klimatickým zmenám je dnes fenomén a okolo neho sa točí celý zimný energetický balík Európskej komisie.

Ale to, čo by malo energetiku očisťovať od „špinavých“ palív je práve trh s emisiami EU ETS, teda trh s uhlíkom, ktorý napriek viacerým „začiatkom“ nefunguje. Prvá fáza v rokoch 2005 až 2008 zlyhala, druhá fáza 2008 až 2012 detto a ani tretia od roku 2013 do 2020 neprináša ovocie. Prečo? Otázka možno na silné štáty EÚ. Od roku 2021 začne štvrtá fáza EÚ ETS.

Je boj s klimatickými zmenami naozaj úprimný, alebo je to heslo, na ktoré sa dá zavesiť všakovaké dianie v energetike?

Z tohto pohľadu je slovenská energetika s 56% výroby elektriny z jadra a 18% z vody vzorovým príkladom.

Vidíme, že napr. v Nemecku, ktoré sa pasuje za lídra v OZE, zohráva uhlie v energetickom mixe stále dôležitú úlohu, takmer 50 %. Pri výrobe približne 650 TWh elektriny (na Slovensku vyrobíme asi 28 TWh), je to riadny zdroj emisií. A to sa Nemecko chystá do roku 2022 odstaviť posledné jadrové bloky.

Z tohto pohľadu je slovenská energetika s 56% výroby elektriny z jadra a 18% z vody vzorovým príkladom. Nie sme v žiadnom prípade konzervatívni a ako som počul nedávno v médiách – sme pravý opak, sme príkladom. A bolo by dobré, aby si to uvedomili aj politológovia, ktorí sa aktívne (mediálne) angažujú v energetike.

Nemecko plánuje odstaviť do roku 2022 svoje posledné jadrové zdroje. Nebude to mať vplyv aj na Slovensko? Ako sa budú v súvislosti s podporou a prechodom na nestabilné OZE riešiť kapacitné mechanizmy? Nebude ohrozená schopnosť štátu zabezpečiť bezpečnosť dodávok energie, ak nebude mať vlastné kapacitné mechanizmy?

Tieto otázky sú legitímne, lebo pri nestabilných OZE je nutnosťou mať zálohy, ak chce štát predísť výpadkom elektriny z dôvodu zapájania OZE závislých na počasí.

Dnes, pri cene elektriny pokrivenej rôznymi dotáciami, nikto neuverí, že kapacitné mechanizmy je možné budovať na trhovom princípe. A tak kapacitné mechanizmy budú musieť byť opäť dotované a špirála dotácií v európskej energetike nebude mať konca. A je úplne jedno či pôjde o nové zdroje, alebo súčasné, pretože budú utlmené a samozrejme platené ako rezerva, alebo to budú nejaké nové obrovské batériové úložiská.

Pri batériových úložiskách sa zatiaľ nehovorí o uhlíkovej stope od ťažby kovov, cez ich spracovanie až po výrobu batérie ako takej a pozor, treba pamätať aj na jej ekologickú likvidáciu. Prečo sa o tomto nehovorí? Je ešte takéto úložisko elektriny vôbec ekologické?

Dotovaný elektromobilizmus

A to sa týka aj batérií – do dnes veľmi propagovaného a opäť dotovaného elektromobilizmu. Ten pri dosiahnutí určitej hustoty elektro áut prinesie so sebou nutnosť budovania, resp. posilňovania rozvodných sietí a samozrejme nepravidelný odber prinesie aj dostatočnú rezervovanú kapacitu. A opäť sme pri kapacitných mechanizmoch. A bude ekologické, ak sa elektrina do elektromobilov bude vyrábať z uhlia?

Raz spotrebiteľ dotuje OZE a druhýkrát kapacitné mechanizmy, bez ktorých OZE nemôžu fungovať.

Rezervovaná kapacita a sumárne kapacitné mechanizmy sa budú posilňovať úmerne s množstvom montáže OZE. A toto zaplatí vždy len spotrebiteľ a hneď dvakrát. Raz ako podporu OZE a potom aj ako podporu kapacitných mechanizmov, bez ktorých OZE nevedia existovať. Kde je efektivita takýchto zdrojov, ak budú čakať v pohotovosti a nabiehať, len ak nebude svietiť slnko, alebo fúkať vietor, alebo večer, keď budú všetci chcieť dobíjať elektromobily? A bujnieť bude regulácia, čo sa komu povolí postaviť a čo nie. Kto, kde a čo bude stavať so štátnou pomocou? Pribúdať budú nové smernice a nariadenia EÚ, čo je a čo nie je štátna pomoc a tak dookola.

Umiestňovanie nových technológií v energetike a problémy s tým spojené treba riešiť komplexne v záujme technologického pokroku, ale rozhodne nie v časovej tiesni, ako napr. vidíme pri prijímaní zimného energetického balíka EK. Treba hľadať najvhodnejšie riešenia a časový sled nábehu riešení v spokojnosti čo najširšieho spektra spotrebiteľov.

Energetický mix je legislatívne v rukách členského štátu. Európska komisia a ani Európsky parlament ho nemajú právo meniť, a to ani priamo, ani nepriamo. Ale návrh zimného energetického balíka EK to robí. Nájde sa členský štát, čo naberie odvahu toto jasne pomenovať?

OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE

©oenergetike.sk

foto: Hernán Piñera

S elektrinou je situácia v EÚ vážna a problematická. Podpora OZE, ktoré majú vraj v plnom rozsahu nahradiť neobnoviteľné zdroje je enormne vysoká. Hovoriť dnes popri predotovanej a preregulovanej energetike v rámci EÚ o nejakej trhovej cene elektriny je scifi. Žiadny trh nie je, aj keď sa mnohí tvária a správajú tak, akoby naozaj existoval. Údaj ceny pred €/MWh je len nič nehovoriace číslo, ktoré vôbec nevyjadruje náklady na výrobu elektriny. Len na Slovensku, teda v jednom malom členskom štáte EÚ, sú ročne OZE dotované čiastkou viac ako 300 mil. €. Z toho slnečná energia je viac ako 200 mil. € /rok. Už dnes sa na Slovensku bavíme o miliardách EUR…
Hodnotenie článku
User Rating: 3.7 ( 2 votes)
cenník portálu

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia su označené *

*