Teplo nie je bežný tovar

V decembri 2014 bola v NR SR prerokovávaná poslanecká novela zákona o tepelnej energetike, ktorá reagovala na vládnu novelu zákona známu pod č. 100/2014 Z.z.

Energie, vrátane tepla, nie sú bežný tovar. Výroba a dodávka tepla je špecifická aj v rámci samotných energií. Teplo nemôže byť tak ako plyn alebo elektrina obchodovateľné ani medzi krajinami,  ani medzi jednotlivými sieťami vo vnútri krajiny, dokonca ani medzi jednotlivými mestami. Napríklad kým v prípade elektriny neviete jej pôvod, neviete či máte doma elektrinu z Jaslovských Bohuníc, z prečerpávacej elektrárne Čierny Váh, z OZE alebo z iného zdroja, v prípade tepla poznáte výrobcu presne.

Ďalším príkladom môže byť krach dodávateľa elektriny alebo plynu. Vtedy dodávateľ poslednej inštancie začne okamžite dodávať elektrinu či plyn namiesto neho bez toho, aby občan čo i len postrehol jeho krach. Pri teple toto možné nie je.

Aj preto má tepelná energetika samostatný zákon. Zákonodarca pri stanovovaní pravidiel v tepelnej energetike v zákone z roku 2004 a v jeho následných novelách prihliadal na všetkých účastníkov na trhu s teplom. Na individuálne zdroje tepla, ale aj na tých, ktorí sú zásobovaní teplom z centrálneho zásobovania teplom (ďalej len CZT).

Zákon o tepelnej energetike nie je o tom, že štát určuje kto a kde bude nakupovať teplo, ale je o tom, aby nastavil pravidlá pri výrobe a distribúcii tepla tak, aby dostupnosť tepla bola pre každého obyvateľa primerane zabezpečená. Toto je základným účelom zákona.

CZT na Slovensku

Slovensko má historicky dobre vybudované systémy centrálneho zásobovania teplom (CZT). Tieto systémy totiž umožňujú efektívnu a z urbanistického a ekologického hľadiska citlivú výrobu tepla v mestách a obciach.

Dnes je zo systému CZT zásobovaných viac ako 1,8 milióna obyvateľov Slovenska.

Preto treba k systému zásobovania obyvateľstva teplom pristupovať zodpovedne a so znalosťou veci.

Teplo totižto nie je tovar, ktorý si dnes kúpim v jednom obchode a zajtra v druhom. Stabilná, bezpečná a ekologická výroba tepla a jeho dodávka až do bytu je zložitejší problém, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

Cieľom kritiky novely bol najmä § 12 zákona, ktorý bol upravený v tom zmysle, že:

1. podmienky na vydanie, alebo zamietnutie osvedčenia o výstavbe tepelných zariadení nad 10 MW, ktoré vydáva Ministerstvo hospodárstva (MH) použije aj obec pri vydávaní záväzného stanoviska obce pre zariadenia od 100 kW.
2. dodávateľ tepla, ak sa povoľuje výstavba tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom má postavenie účastníka stavebného konania a súčasne je dotknutým orgánom, ktorého stanovisko je záväzné.

Pri chybnom výklade zákona by sa mohlo zdať, že postavenie dodávateľa tepla a jeho stanovisko môže viesť v praxi k situáciám, keď je výstavba akejkoľvek novej sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území znemožnená výlučne na základe nesúhlasného záväzného stanoviska súčasného dodávateľa tepla.

Skutočnosť je však taká, že v stavebných konaniach platí zákonná prednosť verejného záujmu pred záujmom stavebníkov. Aj v takýchto konaniach je potrebné posúdiť a vyhodnotiť vecnú opodstatnenosť povoľovanej stavby, napr. aj z hľadiska ekonomických dopadov na zostávajúcich odberateľov a konečných spotrebiteľov, teda občanov zostávajúcich na existujúcom centrálnom zdroji. Tak isto je potrebné poznať aj ekologický dopad výstavby tepelných zariadení, atď.

Každé odpojenie od CZT má vždy dopad na dve skupiny občanov. Preto pri povoľovaní nie je postačujúce zamerať sa len na prezentované prípadné „pozitíva“ vyplývajúce z odpojenia pre obmedzený počet obyvateľov, ale treba sa zamerať aj na negatíva dopadajúce na oveľa väčšiu skupinu občanov, zostávajúcich na centrálnom zásobovaní teplom. Každé odpojenie od CZT znamená aj nový komín na sídlisku.

Netreba zabúdať aj na zákonnú povinnosť mesta aktualizovať Koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky raz za päťročné obdobie a schválené časti koncepcie doplniť do územno-plánovacej dokumentácie. Teda aj obec má veľký vplyv a zodpovednosť za to, akým spôsobom budú jej obyvatelia zásobovaní teplom a teplou vodou a aké ovzdušie bude v meste, resp. v obci.

Dodávateľ tepla v stavebnom konaní je dotknutý, ale nie je oprávnený posudzovať žiadosť o vydanie stavebného povolenia z hľadiska svojich subjektívnych záujmov, ale výlučne z hľadiska záujmov chránených osobitnými predpismi, v tomto prípade zákonom o tepelnej energetike.

Teda právo veta dodávateľ pri povoľovaní stavby nového zdroja tepla v žiadnom prípade nemá.

TEPLO

©oenergetike.sk