Ceny energií – nástroj sociálnej politiky štátu

Vláda sa rozhodla riešiť prostredníctvom cien energií všetko, s čím si nevie rady. Najskôr hospodársku pomoc pre U.S. Steel riešila zmenou zákona o obnoviteľných zdrojoch energií (OZE) a všetci odberatelia elektriny sa už dnes vo svojich mesačných platbách za elektrinu skladajú na cca 15 mil. EUR ročne – zaujímavý nástroj sociálnej politiky štátu.

Potom prišlo Slovalco a opäť nižšia cena elektriny, a cielene sa pre tento subjekt zmenila aj výška odvodu do jadrového fondu. Slovalco ušetrí ročne na odvode cca 5 mil. EUR, ktorý bude chýbať na likvidáciu jadrových elektrární a opäť to zaplatia všetci formou daní.

Vláda rieši cez ceny elektriny aj podporu baníkov aj podporu OZE a KVET. Len v roku 2012 táto podpora stála cca 360 mil. EUR. Tieto peniaze sú tiež premietnuté v cenách elektriny a platíme ich každý mesiac.

Najnovšie sa vláda rozhodla prostredníctvom cien energií riešiť aj energetickú chudobu, aby tak naplnila Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z roku 2009.

Koncept riešenia energetickej chudoby

Celý systém konceptu riešenia energetickej chudoby je však postavený na hlavu. Po prvé preto, že tento sociálny problém rieši energetický regulátor a nie Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Po druhé preto, že systém je postavený na sociálnych tarifách cien energií, ktoré by mali odberateľom poskytovať dodávatelia energií. A na znížené sociálne tarify sa poskladajú tí odberatelia energií, ktorí zatiaľ nespadli do segmentu energeticky chudobných.

Preto si predkladateľ mohol dovoliť v materiáli napísať, že návrh nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy.

Energetická politika štátu tak nahrádza sociálnu politiku štátu. Vláda tak pokračuje v uskutočňovaní sociálnej politiky aj cez ceny energií. Každá deformácia ceny je najdrahšia a najmenej adresná forma sociálnej politiky.

Štát má iné nástroje na to, aby ľudom, ktorí sú odkázaní na jeho pomoc cielene pomohol.

S chudobou sa však najlepšie bojuje ekonomikou, ktorá dá ľuďom prácu a možnosť zarobiť. To ale znamená aj menej regulovať, aj mať nižšie dane a odvody a väčšie investície.

Regulácia ide proti konkurencii

Najlepšou reguláciou je konkurencia. V zemnom plyne, elektrine aj v teple už existuje. Môžeme si vybrať z ponuky dodávateľov, ale pozor, napr. cena komodity elektrina netvorí ani len polovicu z konečnej ceny elektriny, ktorú platíme. Väčšiu časť ceny tvorí regulovaná časť ceny, prenos a distribúcia.

A práve v tejto časti si štát nabaľuje čiastky, ktoré potrebuje pre riešenie svojich hospodárskych záujmov, napr. aj záujmy spomínané v úvode článku. Pritom práve táto štátom regulovaná časť dnes zvyšuje, resp. udržiava vysokú cenu aj napriek tomu, že cena elektriny ako komodity klesá. Tak si štát sám „vyrába“ energicky chudobných jednotlivcov a rodiny.

Ak to bude takto pokračovať, tak o chvíľu tu budeme mať napr. riešenie zdravotníckej chudoby, ktorú bude riešiť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a lekárňam predpíše „sociálne“ ceny, na ktoré sa opäť budeme skladať všetci.

VIAC Z ENERGETIKY

© oenergetike.sk