Obšivaný: Energetická chudoba je skôr sociálny problém

S návrhom riešenia energetickej chudoby prišiel Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) na jeseň minulého roku. Z dôvodu množstva pripomienok a ich prerokovávania, vláda až 11.júna definitívne zobrala na vedomie prepracovanú „Koncepciu na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby“. Vládou schválená koncepcia nedáva návod, ako definovať a následne riešiť energetickú chudobu. Koncepcia poskytuje základný informačný materiál, ktorý rozbieha odbornú diskusiu na túto veľmi komplikovanú tému.

Na otázky energetického portálu oEnergetike.sk o vládnom návrhu koncepcie energetickej chudoby odpovedá Ing. Miroslav Obšivaný, predseda predstavenstva SZVT.

Ing. Miroslav Obšivaný, predseda Slovenského zväzu výrobcov tepla

Koncepciu predkladal do vlády Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a nie Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Myslíte si, že energetická chudoba je viac problém energetický ako sociálny?
Nielen my, ale aj ostatné dotknuté inštitúcie, zastávame názor, že faktory spôsobujúce energetickú chudobu, by mali spolu riešiť viaceré rezorty. Aj keď táto koncepcia nesie názov “boja proti energetickej chudobe”, ide skôr o „boj proti sociálnej chudobe“. Energetická chudoba je totiž dôsledkom mnohých faktorov, pričom ich drvivá časť primárne nesúvisí s výrobcami či dodávateľmi energií. Žiaľ musíme konštatovať, že ide skôr o celkový stav spoločnosti a preto by sa mal tento problém riešiť komplexnejšie.

SZVT pripomienkoval pôvodný materiál „Koncepcia na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby“ a v závere odporučil predmetný materiál stiahnuť z medzirezortného pripomienkového konania. Aké boli hlavné dôvody?

Príprava materiálu neprebiehala v súčinnosti s dotknutými inštitúciami. Pričom z jej záverov vyplývali rôzne možnosti a povinnosti, ktoré by na nás negatívne vplývali a mali dopad na naše hospodárenie. Zároveň koncepcia stále nezodpovedala viaceré dôležité otázky. Napríklad neboli jasne zadefinované možnosti vytvorenia podporného mechanizmu vo forme špecifických taríf, ako možného riešenia energetickej chudoby. Práve kvôli tomu bude dôležité, aby prípravu konkrétnych opatrení riešili zodpovedné ministerstvá a ÚRSO aj so zástupcami dodávateľov energií.

Prvou úlohou pracovnej skupiny bude, ako legislatívne zadefinovať, kto je energeticky chudobný. Až potom je možné pristúpiť ku kvantifikácii energetickej chudoby. Dá sa na základe údajov SZVT už dnes aspoň približne predpovedať, koľko domácností by mohlo spadať pod energetickú chudobu z hľadiska dodávok tepla a teplej vody?

My týmito údajmi bohužiaľ nedisponujeme. Našimi zmluvnými partnermi, a teda odberateľmi tepla, sú správcovské spoločnosti a nie jednotlivé domácnosti. V schválenom materiály nie je doriešené, ako ovplyvnia riešenia problému energetickej chudoby komerčné vzťahy v energetike.

© oenergetike.sk

Koncepcia sa dotýka elektriny, plynu, tepla a vody. Jedným z navrhovaných opatrení je optimalizácia tarifných štruktúr aj pre dodávku tepla. Tarify by určoval URSO vyhláškou.
Čo by špeciálne tarify znamenali v dodávke tepla v praxi?

Zavedenie špeciálnych taríf by v praxi znamenalo dotovanie cien tepla pre určité domácnosti. Tieto domácnosti by musel vyčleniť bytový podnik alebo správca bytového domu, keďže on je odberateľom tepla od miestnej teplárne.

V materiály sa uvádza, že špeciálne tarify nebudú mať za následok zvyšovanie koncových cien energií pre ostatných odberateľov. Kto by teda v prípade zavedenia týchto „sociálnych“ taríf na dodávku tepla kompenzoval zníženú cenu dodávateľovi tepla?

Tarify by podľa návrhu mal určovať vyhláškou ÚRSO, na ktorú má splnomocnenie v zákone o regulácii tak, aby nedošlo k zvyšovaniu koncových cien energií pre ostatných odberateľov. Keďže mechanizmus by podľa koncepcie nemal mať vplyv na štátny rozpočet, nikto nevie, kto tieto doplatky energeticky chudobným domácnostiam zaplatí. Takéto dotovanie cien by len pre potreby domácností, ktoré sú zásobované teplom z CZT, predstavovalo zvýšenie nákladov štátu alebo výrobcov tepla ročne o približne 75 mil. EUR. Stále hovoríme len o dodávkach tepla. Dotovanie cien elektriny a plynu predstavuje ďalšie dotácie rádovo v desiatkach miliónov eur.

Na Slovensku sú ceny energií pre domácnosti regulované URSO-om. Energetická chudoba je však fakt. Znamená to, že tandem regulácia a sociálny systém nie je schopný eliminovať energetickú chudobu?

Energetická chudoba je skôr sociálny problém. Je to obraz celkového stavu spoločnosti. Návrh konceptu energetickej chudoby je potrebný. Jeho implementácia by však mala zohľadňovať ekonomickú realitu Slovenska a nevytvárať ďalší kanál šírenia chudoby prenášaním nákladov týchto konceptov na ostatné obyvateľstvo.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vidí napríklad potrebu bojovať s nedostatočnou mierou zateplenia bytových a rodinných domov. Rovnako dôležito vníma zabezpečenie rozlohou primeraného bývania pre určité sociálne skupiny, napríklad dôchodcov. Spoločenské zmeny viedli k tomu, že dnes dôchodcovia žijú v dvojgeneračných domoch sami. Náklady v takýchto domoch tvoria naozaj veľkú časť ich výdavkov. Návrh riešiť z úrovne štátu výstavbu menších bytov pre tieto skupiny obyvateľov môže pomôcť problém zvládnuť.

Na spotrebu tepla majú vplyv aj klimatické podmienky. Iná je spotreba tepla na juhu Slovenska a iná napríklad na Orave. Myslíte si, že aj tento fakt by mal byť uvažovaný pri výpočte nákladov domácnosti na teplo?

Ak by malo ísť o spravodlivý systém, do dotovaných taríf by sa mal započítavať aj tento faktor. Aj keď môžu byť príjmy domácností v jednotlivých krajoch podobné, ich výdavky na teplo sú podľa geografického začlenenia rozdielne. V praxi by to ale znamenalo, že by jednotliví dodávatelia tepla mali niekoľko rôznych taríf a mohlo by to skončiť ako veľký chaos. Myslím si, že by sa malo nájsť nejaké iné riešenie ako rozčleniť tieto domácnosti.

Materiál predpokladá aj využitie štrukturálnych fondov Európskej únie na finančnú podporu inštalácie malých zdrojov. Bude mať toto opatrenie vplyv na už vybudovaný systém CZT?
Je otázne, či tento podporný mechanizmus môže pomôcť energeticky chudobným domácnostiam. Pri každej inštalácii je potrebná nemalá investícia aj zo strany spotrebiteľa. Obávam sa, že práve títo zákazníci nemajú k dispozícii voľné zdroje pre inštaláciu takýchto podporných zdrojov. Zároveň si myslím, že v prípade tepla by mala byť vylúčená podpora v objektoch napojených na už vybudovaný systém CZT, pretože podpora výroby elektriny z malých zdrojov bude znamenať zhoršenie efektívnosti jestvujúcich CZT a zvýšenie cien tepla pre zostávajúcich odberateľov tepla. Centrálne zásobovanie teplom, najmä účinné sústavy CZT, podporuje smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti a následná pripravovaná legislatíva.

V čom by mal byť hlavný prínos energetických spoločností v pracovnej skupine?
Myslím si, že pri príprave takýchto dôležitých a významných dokumentoch by mala prebehnúť diskusia so všetkými spoločnosťami a inštitúciami, ktorých sa materiál dotýka. Predovšetkým by sme chceli predstaviť reálne fungovanie vzťahov v energetike. Je potrebné aby taký materiál, akým je koncepcia boja proti energetickej chudobe, odzrkadloval skutočný stav spoločnosti na Slovensku. Po vzájomnej diskusii sme pripravení dohodnúť sa na konkrétnych krokoch pre pomoc ľuďom, ktorí na Slovensku spadajú do skupiny energeticky chudobných domácností.

VIAC Z ENERGETIKY

© oenergetike.sk