Centrálne zásobovanie teplom alebo domové kotolne

Na vymedzenom území, spravidla na území obce, môže byť teplo pre spotrebiteľa dodávané z centrálneho systému zásobovania alebo výrobou a dodávkou tepla z vlastnej domovej kotolne. Oba systémy zabezpečujú teplo a teplú vodu hlavne pre obyvateľstvo. Pravidlá dodávok tepla vrátane ceny z centrálneho systému zásobovania teplom reguluje a kontroluje štát (Ministerstvo hospodárstva, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Slovenská obchodná inšpekcia a pod.). Na výrobcu tepla v domovej kotolni aj napriek tomu, že dodáva teplo viacerým vlastníkom bytov sa z týchto pravidiel vzťahuje len menšia časť.

Pre objektívne posudzovanie danej problematiky je potrebné si uvedomiť, že teplo nie je tovar ako napr. zmrzlina. Výroba a spotreba tepla je lokálna len na vymedzenom území, teplo nie je obchodovateľné medzi krajinami a ani v rámci krajiny ako napr. plyn a elektrina. Teplo nemôže mať dodávateľa poslednej inštancie. Aj preto má tepelná energetika vlastný zákon.

Už z uvedeného vyplýva, že teplo je úplne špecifický tovar a porovnávať výrobu a dodávku tepla s predajom tovaru v obchodných reťazcoch, prípadne áut v autosalónoch, ako zaznelo napr. v NR SR pri rokovaní o novele zákona o tepelnej energetike, je neadekvátne (tzv. mimo misu).

 Odpájanie z pohľadu obyvateľstva

Pri rozhodovaní obce či povoliť alebo nepovoliť odpojenie od centrálneho zdroja pri plnení zákonných povinností z pohľadu obyvateľov sa treba zamerať na dva základné problémy:

1. Cena tepla.

Ak je v obci centrálny zdroj tepla (CZT) a obec povolí odpájanie, tak súčasne obec súhlasí s nárastom ceny tepla pre ostatných odberateľov tepla zostávajúcich na CZT. Na nárast cien v konečnom dôsledku doplatia najviac sociálne slabšie skupiny obyvateľstva a  školy, nemocnice, opatrovateľské domovy, ktoré nebudú mať finančné prostriedky na vybudovanie vlastného zdroja tepla. Pri odpojení viacerých domov negatívny vplyv vzrastie a naruší sa celá koncepcia tepelnej energetiky v meste. Vytvorí sa tak cenová špirála, ktorá bude vytláčať cenu tepla stále vyššie a vyššie až prevádzka CZT nebude naďalej udržateľná, čo môže viesť až ku kolapsu celého systému CZT.

2. Ovzdušie na sídliskách.

Dôležitým kritériom pri rozhodovaní o odpojení sa od CZT je úroveň ovplyvňovania životného prostredia pri prevádzke. Pri centralizovanom spôsobe sa výroba tepla sústredí v jednom alebo niekoľkých veľkých zariadeniach a teplo sa rozvádza k spotrebiteľom. Pri decentralizovanom spôsobe prebieha výroba tepla v zariadení u jednotlivých spotrebiteľov. Pre CZT sú stanovené prísne hodnoty emisií a ich plnenie je kontrolované. Domové kotolne a ani plynové zdroje tepla v bytoch nemajú stanovené žiadne limity a ich kontrola z hľadiska vplyvu na ovzdušie nie je takmer žiadna. Koncentrácia množstva takýchto malých nekontrolovaných zdrojov pri nepriaznivých rozptylových podmienkach môže spôsobovať smogovú situáciu.

Vplyv na ovzdušie

Z hľadiska vplyvu na ovzdušie rozdiel medzi CZT a domovými kotolňami spočíva v počte komínov v danej lokalite, v ich umiestnení a výške. Tieto tri rozdiely zásadným spôsobom ovplyvňujú emisie v danom sídlisku. Emisie sú rozhodujúce, lebo majú lokálny účinok na konkrétne mesto, obytný súbor, bytovú sústavu, resp. jednotlivý dom.

Vzhľadom na rozdiely v konfigurácii spaľovacích zariadení a technickom riešení odvodu emisií pri decentralizovanom a centralizovanom spôsobe výroby tepla možno predpokladať, že pri rovnakých výkonových parametroch teplárenských zariadení bude možné dosiahnuť pri použití centralizovaného spôsobu výroby tepla preukázateľne nižší vplyv na životné prostredie (menej znečisťujúcich látok SO₂, NO_x, CO, a TZL) na území sídelnej aglomerácie.

TEPLO

©oenergetike.sk