Slovensko čaká aproximácia SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/2001 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov do našej legislatívy. Tá sa dotkne minimálne zákona o tepelnej energetike, zákona o podpore OZE, zákona o energetike, zákona o regulácii …
Prednedávnom bola snaha o rýchlu novelizáciu zákona o tepelnej energetike bez zohľadnenia smernice, že treba urýchlene odstrániť diskrimináciu individuálneho vykurovania, t.j. povoliť novú výstavbu zdrojov tepla aj tam, kde zdroje sú, t.j. odpájanie sa od CZT. O tzv. diskriminácii ako dôvode spomíname v inom článku.
Pritom články 23 Začleňovanie energie z obnoviteľných zdrojov do vykurovania a chladenia a 24 Diaľkové vykurovanie a chladenie SMERNICE sa podrobne zaoberajú diaľkovým vykurovaním. Tieto články riešia aj za akých podmienok a kedy má spotrebiteľ právo odpojiť sa a od diaľkového vykurovania, riešia opatrenia, ktoré členské štáty stanovia, aby sa zvyšoval podiel OZE a odpadového tepla v diaľkovom vykurovaní a chladení minimálne o jeden percentuálny bod ročne, riešia prechodné obdobie na prechod na účinné CZT a ostatné záležitosti v súvislosti s diaľkovým vykurovaním a chladením a jeho úlohou pri dosahovaní klimatických cieľov EU.
Integrovaný národný energetický a klimatický plán SR (INEKP), ktorý členské štáty boli povinné vypracovať podľa nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, rieši aj diaľkové vykurovanie a chladenie, a to v intenciách smernice.
Na diaľkové vykurovanie (centrálne systémy zásobovania teplom) sú kladené nemalé povinnosti pri napĺňaní záväzkov SR v oblasti klímy.
V INEKP v súlade so smernicou sa uvádza, že v sektore vykurovania a v rámci neho sa najmä diaľkové vykurovanie považuje v nasledujúcich rokoch za dôležité pre energetickú transformáciu. Lebo práve vysoký stupeň centralizácie zásobovania teplom vytvára dobré technické predpoklady na využívanie biomasy, biometánu a geotermálnej energie.
V INEKP je určený aj záväzný cieľ zvyšovania OZE v hodnote minimálne jedného percentuálneho bodu vyjadreného ako ročný priemer za obdobie rokov 2021 až 2025 a rokov 2026 až 2030.
Ak sa štát rozhodne podporovať odpájanie od CZT a tým vznikne pokles odbytu tepla z CZT, tak je ekonomický nezmysel investovať do nových technológií OZE v CZT.
Ďalej sa v INEKP uvádza aj úloha CZT v dekarbonizácii energetiky a budov, lebo významnú úlohu pri znižovaní emisií uhlíka zohráva obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov. Ak by štát podporoval individuálne zdroje na úkor CZT, tak zdroje mimo obchodovania s emisiami budú pribúdať a zdroje, ktoré sú v systéme obchodovania s emisiami budú ubúdať. To ale bude mať za následok zvyšovanie emisií CO2, ako je uvádzané aj v Štúdii nízkouhlíkového rastu pre Slovensko z januára 2019.
Jedine systémy CZT a ich infraštruktúra budú zohrávať nenahraditeľnú úlohu v energetickom zhodnocovaní komunálneho odpadu v rámci cirkulárnej ekonomiky.
Ak sa štát rozhodne likvidovať tepelnú infraštruktúru CZT, nebude tak kde umiestniť odpadové teplo a prepraviť ho k spotrebiteľovi a teplo bude unikať do ovzdušia a otepľovať ho, detto pri vo využívaní odpadového tepla, ktoré vzniká ako vedľajší produkt v priemyselných a energetických zariadeniach.
INEKP ide ešte ďalej a aj po vzore zahraničia podporuje výstavbu nových systémov diaľkového vykurovania a chladenia v lokalitách so zníženou kvalitou ovzdušia.
Národný program znižovania emisií SR, vypracovaný Ministerstvom životného prostredia a schválený Vládou SR v marci 2020 v prioritných opatreniach v členení podľa sektorov, v sektore vykurovania uvádza Napojenie domácností na CZT, lebo domácnosti vykurujúce tuhým palivom prispievajú najväčším podielom k znečisťovaniu ovzdušia ku emisiám PM2,5 a že centrálne zásobovanie teplom je jedným z najefektívnejších spôsobov zabezpečenia tepla pre domácnosti. Odhaduje sa, že 26 680 domácností používajúcich tradičné kotly sa dá relatívne ľahko pripojiť na systém CZT.
V tom istom strategickom materiáli ministerstvo uvádza aj využívanie geotermálnej energie na výrobu tepla. V SR je tepelno-energetický potenciál geotermálnych vôd stanovený na 5538 MW tepelného výkonu. Ak by sa z tohto kvôli neistotám využilo iba 20%, tak stále je to okolo 1100 MW tepelnej energie, ročne 9,46 TWh. A toto je možné využiť len cez systémy CZT.
Viď aj závery nedávnej návštevy ministra hospodárstva v Košiciach a upriamenie pozornosti na geotermálne vrty v blízkosti Ďurkova pri Košiciach. Ak sa však bude podporovať tzv. odpájanie, tak nebude kde vodu z vrtov zaústiť.
Potenciál znižovania emisií konkrétnych znečisťujúcich látok, Ekonomická analýza vypracovaná Svetovou bankou, ktorá je súčasťou materiálu, hovorí, že oparenia NOx – najväčšie zníženie sa dosiahne napojením na CZT, oparenia NMVOC – najväčšie zníženie s napojením na CZT, oparenia PM2,5 – najväčšie zníženie s napojením na CZT.
Všetky tieto materiály a čisté vykurovanie z CZT upriamujú pozornosť na systémy CZT, ktoré sú vo vyspelých krajinách považované za najefektívnejší a najekologickejší spôsob výroby tepla, za nástroj dekarbonizácie energetiky a budov, za nástroj čistého ovzdušia.
©oenergetike.sk