www.oenergetike.sk http://www.oenergetike.sk www.oenergetike.sk | Energetický portál v kocke - triezvy pohľad Mon, 23 Oct 2017 20:12:15 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.8.4 Energetické, alebo lobistické triedy globálneho ukazovateľa http://www.oenergetike.sk/oze/energeticke-lobisticke-triedy/ http://www.oenergetike.sk/oze/energeticke-lobisticke-triedy/#respond Thu, 27 Jul 2017 05:21:45 +0000 http://www.oenergetike.sk/?p=1237 Energetická hospodárnosť budov je pojem politický a energetická náročnosť budov je pojem energetický. Prečo?
Ak chcem mať budovu energeticky ..

Príspevok Energetické, alebo lobistické triedy globálneho ukazovateľa zobrazený najskôr www.oenergetike.sk.

]]>
Energetická hospodárnosť budov, alebo energetická náročnosť budov? Prečo je energetická náročnosť budov spájaná cez tzv. globálny ukazovateľ a faktor primárnej energie s ložiskami plynu na Sibíri?

Energetická hospodárnosť budov je pojem politický a energetická náročnosť budov je pojem energetický. Prečo?
Ak chcem mať budovu energeticky tepelne nenáročnú, tak investujem do obnovy budovy z pohľadu tepelno-izolačných vlastností budovy (zateplenie, výmena okien, …), vrátane rozvodov ústredného kúrenia a teplej vody vo vnútri budovy. Výsledok? Miniem menej energie a tým aj peňazí.

Toto sú pravé a nie politické úspory energie.
Ak sa však pozrieme na legislatívu riešiacu hospodárnosť budov (Smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov, Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 244/2012, Zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov, Vyhláška č. 364/2012 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov), tak sa dozvieme, že energetická hospodárnosť budov (potreba energie v kWh/m2 za rok) nezávisí len od potreby energie (kvality budovy, typu budovy, správania sa spotrebiteľa a pod.), ale aj od tzv. globálneho ukazovateľa. A globálny ukazovateľ je závislý od toho, čím kúrite a kde kúrite.

Dnes sa z pohľadu marketingu veľa rozpráva o nízko energetických budovách, tzv. pasívnych budovách, dokonca o budovách s tzv. s nulovou potrebou energie. To sú budovy so škálou energetickej triedy globálneho ukazovateľa A1 a dokonca A0.

Ako dosiahnuť nulovú potrebu energie, keď sa nechceme sprchovať studenou vodou, prať v studenej vode, umývať riad v studenej vode a pod. ? Tak, že legislatívne upravíme výpočet potreby energie nezávisle od jej skutočnej potreby.

Od čias Galilea poznáme len zákon o zachovaní energie, ale v EÚ legislatíve bol zavedený nový zákon, zákon o „nezachovaní energie“.

Tento nový zákon (legislatívny, nie energetický) hovorí o tom, že teplo vyrobené v budove z OZE sa pri výpočte triedy globálneho ukazovateľa odpočíta od potreby tepla, ktoré budova v skutočnosti potrebuje a následne, že teplo vyrobené v budove, alebo dodané do budovy zo zdroja mimo budovy sa prenásobí číslom (faktorom primárnej energie „fpe“).

A fpe je závislý od paliva a od „času“ jeho „výpočtu“. Napr. fpe pre zemný plyn bol najskôr 1,1, neskôr 1,36, dnes u individuálneho vykurovania opäť 1,1 a plyn v systéme CZT má fpe dokonca 1,3. Teda plyn zostáva ten istý, ale čísla sa časom menia.

Na základe uplatňovania tohto nového „energetického zákona“, dostávame skreslenú, účelovú potrebu tepla pre budovu (v kWh/m2 a rok) a na základe nej sa budova dostane, alebo nedostane do požadovanej triedy „globálneho“ ukazovateľa, teda dostane, alebo nedostane stavebné povolenie, bude, alebo nebude skolaudovaná.

Výsledok? Ak si niekto ide stavať rodinný dom a projekt spĺňa všetky technické normy a triedy pre potrebu tepla a pár metrov od domu mu ide rozvod plynu a on ako zdroj tepla chce mať len kondenzačný kotol, tak triedu globálneho ukazovateľa nedosiahne. To značí, ani stavebné povolenie, ani kolaudáciu.

Kam to smeruje? K sofistikovanej (skrytej) povinnej montáži OZE, napríklad tepelných čerpadiel, rekuperácií, kolektorov…, k sofistikovanému povinnému umiestňovaniu tisícov nových, malých zdrojov tepla v budovách, teda k odbytu výrobkov, k rozkladu a z neefektívňovaniu súčasnej energetickej infraštruktúry, bez ktorej však zásobovanie spotrebiteľov energiami nie je možné.

Čo sa stane, ak prídeme do štádia, že súčasná energetická infraštruktúra bude neefektívna, pre spotrebiteľa cenovo nedostupná, ale nebude za ňu náhrada? Lebo mať napr. v budove dva, alebo viac zdrojov tepla (napr. kolektor, rekuperáciu, solár a pod. …) je síce pekné, ale teplo treba aj keď nesvieti slnko a vtedy automaticky nabieha energetická infraštruktúra.

A ak nebude? Čo potom?

 

OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE

©oenergetike.sk

Príspevok Energetické, alebo lobistické triedy globálneho ukazovateľa zobrazený najskôr www.oenergetike.sk.

]]>
http://www.oenergetike.sk/oze/energeticke-lobisticke-triedy/feed/ 0
Bude meranie spotreby tepla drahšie ako teplo samotné? http://www.oenergetike.sk/teplo/meranie-spotreby-tepla-drahsie-ako-teplo/ http://www.oenergetike.sk/teplo/meranie-spotreby-tepla-drahsie-ako-teplo/#respond Tue, 25 Jul 2017 15:23:51 +0000 http://www.oenergetike.sk/?p=1236 V Bruseli sa v rámci zimného energetického balíka hovorí aj o meraní spotreby tepla v bytoch v bytových domoch na mesačnej báze. Má to však háčik ..

Príspevok Bude meranie spotreby tepla drahšie ako teplo samotné? zobrazený najskôr www.oenergetike.sk.

]]>
V Bruseli sa v rámci zimného energetického balíka hovorí aj o meraní spotreby tepla v bytoch v bytových domoch na mesačnej báze. Vraj kvôli informácii spotrebiteľov. Niečo podobné ako je u elektriny. Má to však háčik, prestup tepla stenami sa riadi fyzikou a nie legislatívou.

V rámci prerokovávania zimného energetického balíka EK sa rokuje aj o tom, že spotrebitelia by mali mať informácie o svojej spotrebe tepla na mesačnej báze. Má ísť o tých spotrebiteľov, ktorí žijú v bytovkách a teda nemajú priamo zmluvu s dodávateľom tepelnej energie. Tú má správca, alebo spoločenstvo vlastníkov bytov, ktorí následne teplo dodané do domu rozpočítavajú jednotlivým spotrebiteľom, vlastníkom bytov. Správca, alebo SVB je o skutočnej spotrebe tepla domu už v súčasnosti informovaný mesačne, a to formou faktúry.

Pre lepšiu orientáciu v problematike, lebo teplo je špecifické, treba uviesť, že teplo je pohyb molekúl a riadi sa fyzikálnymi zákonmi.

Teplo medzi jednotlivými miestnosťami v bytovom dome migruje, nezávisle od legislatívy. Prestup tepla je fyzikálny jav, pri ktorom dochádza na rozhraní dvoch látok (miestností) s rôznou teplotou k samovoľnému preneseniu tepla z teplejšieho telesa (miestnosti) na chladnejšie.

Skutočná realita je, že môj byt má teplo nie len z mojich radiátorov, ale aj od suseda, alebo sused má teplo aj odo mňa, alebo môj byt vykuruje napr. aj schodisko, pivnicu alebo môj byt je vykurovaný aj stúpačkou, ktorá ide cez všetky podlažia a podobne.

Teplo, ktoré byt v bytovom dome spotrebuje sa zmerať nedá. Teplo nie je elektrina.
Ako uvažujú legislatívci merať teplo migrujúce medzi jednotlivými miestnosťami v bytovom dome nie je známe.

Štát stanovuje systém rozpočítavania nákladov na teplo dodané do domu medzi jednotlivých vlastníkov. U nás to rieši vyhláška MH č. 240/2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla.

V princípe sa náklady na dodané teplo na vykurovanie rozdelia na základnú zložku (závislá od m2 celého domu a bytu) a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 60 % a spotrebná zložka tvorí 40 % z celkových nákladov, ak sa vlastníci nedohodnú inak.

Štát chce týmto systémom, rozdelení nákladov na základnú a spotrebnú zložku objektívnejšie rozpočítavať teplo, ktoré dom spotrebuje a súčasne chce zabrániť aj nedokurovaniu objektov a tým pádom ich degradácii, vzniku plesní, k zníženiu životnosti a pod. Či dnes nastavená legislatíva toto rieši je však otázne.

Vlastný mechanizmus merania individuálnych meračov, či pomerových meračov v bytoch slúži len ako podklad na rozpočítanie celého množstva dodaného tepla do domu medzi jednotlivých konečných spotrebiteľov (jednotlivých bytov).

Náklady na teplo môjho bytu nie sú závislé len od môjho správania sa, ale hlavne od počasia a tepelno-technickej kvality domu. Pri porovnávaní spotreby tepla na vykurovanie za jednotlivé mesiace v rámci roka sú dôležité aj „dennostupne“, ktoré charakterizujú klimatické podmienky za dané obdobie, v tomto prípade by to bol mesiac.

Čím sú klimatické podmienky náročnejšie, t.j. čím je vonku chladnejšie, tým je počet dennostupňov vyšší a spotreba tepla vyššia. Údaj o spotrebe tepla by musel obsahovať aj tento údaj, aby sa porovnávali jablká s jablkami, lebo spotrebiteľ by bol uvedený do chaosu.

Podstatný je aj termín odpočtov, ktorý musí byť vykonaný v jeden deň u všetkých spotrebiteľov, aby nemal napr. január raz 31 dní a o rok napr. 35 dní, lebo sa nestihol odpočet, lebo bol víkend a podobne.

Aj tu je „možno“ podstata návrhu, aby si všetci vymenili súčasné pomerové merače a vodomery na teplú vodu za nové s diaľkovým odpočtom.

To, čo robí správca domu, alebo spoločenstvo vlastníkov bytov dnes 1 krát za rok, by robili 12 x do roka, plus jedno záverečné vyúčtovanie na zúčtovanie zálohových platieb občanov. Ak niečo takéto bude zavedené, znamená to zvýšenie nákladov na správu domu, lebo si to vyžaduje buď nové technológie, alebo častejšie fyzické odpisovanie, 12 krát väčšie náklady na rozpočítanie a vyúčtovanie.

Podstatné pre spotrebiteľa je, aby mal dom kvalitné okná, bol zateplený, mal vyregulovanú vykurovaciu sústavu, zaizolované rozvody teplej vody a aby sa vlastníci v dome správali k sebe ohľaduplne. Toto je pravá úspora nákladov na teplo.

Na záver treba upozorniť, že spotreby tepla, hlavne v nových, alebo zrekonštruovaných domoch sú už veľmi nízke a treba dávať pozor, aby náklady spotrebiteľa na meranie (nové technológie, ich kúpa, montáž, servis, údržba …) sa nepribližovali k nákladom na teplo ako také.

Prínos navrhovaného opatrenia je pre spotrebiteľa minimálne sporný ..

 

TEPLO

©oenergetike.sk

foto: Rob Brewer

Príspevok Bude meranie spotreby tepla drahšie ako teplo samotné? zobrazený najskôr www.oenergetike.sk.

]]>
http://www.oenergetike.sk/teplo/meranie-spotreby-tepla-drahsie-ako-teplo/feed/ 0
Odpojiť sa od centrálneho zásobovania teplom nemusí byť výhra – pokračovanie http://www.oenergetike.sk/teplo/odpojit-sa-od-czt-nemusi-byt-vyhra/ http://www.oenergetike.sk/teplo/odpojit-sa-od-czt-nemusi-byt-vyhra/#respond Sun, 14 Aug 2016 09:31:37 +0000 http://www.oenergetike.sk/?p=1220 Odpojiť sa do CZT? Počúvame zo všetkých strán výhody ale aj nevýhody pri odpojení od centrálneho zásobavania teplom. Poznáte..

Príspevok Odpojiť sa od centrálneho zásobovania teplom nemusí byť výhra – pokračovanie zobrazený najskôr www.oenergetike.sk.

]]>
Ad. 2. Tak ako každý jeden radiátor v byte je súčasťou vykurovacieho systému celého bytového domu a tvoria spolu jeden celok, tak každý jeden bytový dom napojený na systém centrálneho vykurovania je súčasťou tohto systému a spolu tvoria jeden celok.

Každé jedno odpojenie domu od systému CZT znamená pokles spotreby tepla zo systému CZT a pokles jeho výroby. Čo však neklesá, sú fixné náklady výrobcu a distribútora tepla. Aj keď vyrába menej tepla fixné náklady (odpisy, údržba, revízia, investície…) zostávajú rovnaké a rovnaké zostávajú aj mzdové náklady. Či je zo systému CZT vykurovaných 40 bytových domov, alebo 35, obsluha zariadení a všetko čo s tým súvisí zostane rovnaká.

A tak s každým odpojením objektu od systému CZT sa tieto fixné náklady rozpočítavajú medzi menší počet odberateľov, čo má samozrejme negatívny vplyv na cenu tepla pre tých, ktorí zostávajú na systéme CZT.

V monopolnom postavení výrobcov tepla v danom meste vidia mnohí príčinu vyšších nákladov na teplo. Je potrebné však povedať, že ceny tepla sú regulované URSO. Hlavným poslaním URSO je v regulovaných monopolných segmentoch robiť im tzv. konkurenciu, aby nemohli svoje postavenie voči spotrebiteľom zneužívať.

Niektorí politici – neznalí, alebo naopak príliš „znalí“ problematiky volajú po konkurencii vo výrobe tepla. Ale ani oni snáď neveria tomu, že by na jednom sídlisku o odberateľov zápasili dvaja, traja či viacerí konkurenti. Výsledkom by bolo delenie sa o odberateľov a tým by rástla cena tepla pre všetkých. Nakoniec by postupne krachovali a opäť by tam zostal monopol. Po tých ostatných by zostali len dlhy.

Trend, ktorý dnes presadzujú niektorí politici spočíva v sofistikovanej salámovej metóde rozkladu systémov CZT. Touto metódou riešia ale len úzky okruh ľudí a obchodníkov s kotlíkmi a neriešia systém zásobovania ako celok. Tí, ktorí zostanú na CZT (a tých je väčšina) ich nezaujíma, resp. nechávajú ich na bedrách štátu, však im na teplo cez sociálne dávky priplatíme všetci. Toto vydávajú dokonca za verejný záujem a boj proti energetickej chudobe.

Je však zaujímavé, prečo pri týchto aktivitách vstupujú do zákona o teple a nie do zákona o regulácii a nenavrhujú vypustiť z neho reguláciu výroby a dodávky tepla. Lebo to, čo presadzujú, je v podstate do regulovaného prostredia výroby tepla pretlačiť neregulovanú výrobu tepla. A toto vydávajú za konkurenciu. Obyčajný podvod.

Chaos, ktorí sa snažia do zásobovania teplom zaviesť dopadá nie len na systémy CZT, ale aj na spoločenstvá vlastníkov bytov. Oni sú investori pre kotlíkarov, ale vo väčšine laici. Aby sa stali skutočnými partnermi obchodníkov s kotlíkmi, je potrebné zvýšiť osvetu, kto a čo im navrhuje a hlavne prečo.

Osvetu, aby neboli oklamaní a zavedení informáciami od obchodníkov. Je spoločenstvo, ktoré vie ponuky naozaj odborne vyhodnotiť, hlavne vtedy, ak audit, projekt a realizáciu kotolne robí jeden a ten istý? Je potrebné robiť osvetu, aby sa pod sľubovaním svetlých zajtrajškov nerozhodli a pri postupnom spoznávaní reality, ktorú prinášajú nové povinnosti s prevádzkou, údržbou, s končiacimi záručnými dobami, s narastaním finančných nárokov atď. im nebol komfort a bezstarostnosť odberu tepla z CZT výhodnejší (tam im stačí poznať len telefónne číslo na non-stop služby dodávateľa).

Možno práve preto časť poslancov presadzujúcich salámový rozklad systémov CZT urputne bráni tomu, aby konečný spotrebiteľ (vlastník bytu) dostal objektívne a spravodlivé informácie o nákladoch na teplo. Dnes totižto konečný spotrebiteľ dostáva vo väčšine prípadov len náklady na palivo, teda plyn.

Cenu kotolne, údržbu, revízie, elektrinu, vodu či poplatky do ceny tepla nepočítajú, tie účtujú vo fonde opráv. Je to to isté, akoby niekto tvrdil, že cena za taxík by mala obsahovať len cenu za benzín či naftu. Podľa tejto logiky by potom ale stačilo kúpiť si len malú 5 litrovú bandasku, do nej načapovať benzín, sadnúť na ňu a nepotreboval by som „drahý“ taxík. Tak aj pri domových kotolniach by im mal  na výrobu tepla postačovať len plynomer.

Konečný spotrebiteľ pri dnešnom systéme nemá šancu zistiť skutočné náklady na teplo, tak ako ich dostáva od systému CZT. Potom je ľahko manipulovateľný tými, ktorí vedia o čo ide. Odvolávanie sa na zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je len účelová výhovorka.

Úlohou systémov CZT je bezpečné, ekologické, komfortné zásobovanie hlavne obyvateľstva teplom a v budúcnosti aj chladom. Práve v týchto systémoch a nie v individuálnych, je možné súčasne vyrábať teplo a elektrinu, čím stúpa efektivita výroby, znižuje sa počet zdrojov znečistenia ovzdušia, diverzifikuje sa palivová základňa a tým bezpečnosť  zásobovania aj v čase prípadných kríz.

Je preto nad slnko jasné, že takáto výroba má podporu štátu a normálnych poslancov, lebo tí musia brať ohľad na všetkých odberateľov, ohľad na bezpečnosť, udržateľnosť, cenovú dostupnosť, na životné prostredie a zdravie obyvateľstva.

TEPLO

©oenergetike.sk

 

Príspevok Odpojiť sa od centrálneho zásobovania teplom nemusí byť výhra – pokračovanie zobrazený najskôr www.oenergetike.sk.

]]>
http://www.oenergetike.sk/teplo/odpojit-sa-od-czt-nemusi-byt-vyhra/feed/ 0
Odpojiť sa od centrálneho zásobovania teplom nemusí byť výhra http://www.oenergetike.sk/teplo/odpojenie-od-czt-nemusi-byt-vyhra/ http://www.oenergetike.sk/teplo/odpojenie-od-czt-nemusi-byt-vyhra/#respond Sun, 14 Aug 2016 09:31:34 +0000 http://www.oenergetike.sk/?p=1217 Blíži sa jeseň a opäť sa určite otvorí téma centrálneho zásobovania teplom verzus opozíciou presadzovaná decentralizácia..

Príspevok Odpojiť sa od centrálneho zásobovania teplom nemusí byť výhra zobrazený najskôr www.oenergetike.sk.

]]>
Blíži sa jeseň a  opäť sa určite otvorí téma centrálneho zásobovania teplom (CZT) verzus opozíciou presadzovaná decentralizácia vykurovania.

Skôr ako sa pustiť do úpravy legislatívy je potrebné si ujasniť pár technických a fyzikálnych záležitostí, ktoré fungujú nezávisle na vôli politikov a nimi vytváraných paragrafov.

  1. Každý jeden radiátor v byte je súčasťou vykurovacieho systému celého bytového domu a tvoria spolu jeden celok.
  1. Každý jeden bytový dom napojený na systém centrálneho vykurovania je súčasťou tohto systému a tvoria spolu jeden celok.

Ad. 1. Meranie tepla najlepšie na každom radiátore bol trend, stále to znie populárne, ale zatvárať a otvárať ventily podľa „potreby“ na každom radiátore  v skutočnosti môže viesť k zvyšovaniu spotreby tepla objektu ako takého.

Vo všeobecnosti platí, že sa vypočíta potrebný prietok radiátormi, aby sa dosahovala v miestnosti legislatívou požadovaná teplota, k tomu sa vyreguluje sústava a navrhnú termoregulačné hlavice. Ak sa začne zvyšovať vnútorná teplota, napr. svieti slnko, regulácia a hlavice určia koľko tepla má ísť do každého radiátora a dosiahne sa v radiátoroch taký prietok, aby zabezpečil  požadovanú vnútornú teplotu.

Problém nastáva vtedy, ak sú jednotlivci presvedčení o „svojom práve“ vypínať si radiátory ľubovoľne, odpájať sa ľubovoľne a tým likvidovať tepelnú pohodu ostatným za účelom tzv. šetrenia.

Ušetrí jednotlivec , ale na úkor suseda. Dom ako celok má rovnaké straty a v bytoch susediacich so “šetriacimi” sa musí kúriť viac. Radiátory suseda sa využívajú ako “záskok” za teplo na vykurovanie iného bytu, alebo bytov. Každým odpojením bytu od systému vykurovania v dome a každým šetrením typu, “nech ma vykúri sused”, sa zvyšuje prietok v zostávajúcich radiátoroch , ale tie nie sú schopné dokúriť ostatné byty a straty na cirkulujúcej vode sú vyššie ako keby dom kúril normálne. Ak je byt orientovaný na sever a ešte aj rohový, tak vlastník má smolu, za teplo platí veľa a tepelnú pohodu dosiahne veľmi ťažko a veľmi nákladne.

V zásade platí, ak všetci obyvatelia budú kúriť normálne, tak dom spotrebuje menej tepla, ako keď každý bude zasahovať do ventilov a hrať sa na profesionála. Individuálne zásahy do systému znižujú efektivitu vykurovania domu ako celku.

V argumentácii niektorých politikov sa veľmi prízvukuje to, že vlastníkom bytov nie je možné nariadiť ako budú svoj byt v bytovom dome vykurovať a každý iný názor prezentujú ako zásah do vlastníckych práv. Lenže, treba si uvedomiť, že bytový dom nie je rodinný dom. Rodinný dom je vlastníctvom väčšinou jednej alebo dvoch osôb a v bytovom dome je vlastník len vlastníkom bytu. Všetky rozvody energií a všetko čo je za dverami bytu je v spoločnom vlastníctve všetkých vlastníkov bytov, nie spoločenstva vlastníkov bytov.

Ak si jednotlivé miestnosti v rodinnom dome vlastník nevykuruje, tak migráciu tepla medzi miestnosťami v rodinnom dome a zvýšené náklady si zaplatí sám, ale v bytovom dome mu migráciu tepla do jeho bytu a väčšiu spotrebu tepla bytového domu platia susedia.

Ak štát chce zabrániť nedokurovaniu objektov a tým pádom ich degradácii, vzniku plesní, k zníženiu životnosti a pod. musí taxatívne v legislatíve určiť percentuálnu výšku, akou sa budú všetci vlastníci na základe podlahovej plochy bytu podieľať na úhrade tepla dodaného do domu.

Potrebné je legislatívne určiť spravodlivý systém rozpočítavania tepla dodaného do domu. Dnešná legislatíva totižto umožňuje „šikovnejším“  a hlasnejším presadiť na spoločenstvách systém, ktorý im vyhovuje, t.j. maximum tepla dodaného do domu rozpočítavať na základe „meradiel“ na radiátoroch. Tento systém dnes umožňuje, aby napr. odpojený byt, alebo „šetriaci“ vlastník na úkor suseda platil len za teplo u neho „namerané“, nie za teplo u neho a v dome spotrebované.

Pokračovanie v nasledujúcom článku o dopade na odpojenie sa od CZT.

TEPLO

©oenergetike.sk

 

Príspevok Odpojiť sa od centrálneho zásobovania teplom nemusí byť výhra zobrazený najskôr www.oenergetike.sk.

]]>
http://www.oenergetike.sk/teplo/odpojenie-od-czt-nemusi-byt-vyhra/feed/ 0
Poraďte sa, ako neplytvať energiou. Práve teraz na piešťanskom festivale. http://www.oenergetike.sk/viac-z-energetiky/zit-energiou-na-grape/ http://www.oenergetike.sk/viac-z-energetiky/zit-energiou-na-grape/#respond Thu, 11 Aug 2016 18:11:23 +0000 http://www.oenergetike.sk/?p=1202 Rozdiel, ktorý pocítite na vlastnej koži i vo vlastnej peňaženke. A môžete ho cítiť aj rok, dva, tri potom, ak na piešťanskom festivale..

Príspevok Poraďte sa, ako neplytvať energiou. Práve teraz na piešťanskom festivale. zobrazený najskôr www.oenergetike.sk.

]]>
Rozdiel, ktorý pocítite na vlastnej koži i vo vlastnej peňaženke. A môžete ho cítiť aj rok, dva, tri potom, ak na piešťanskom festivale Grape vojdete aj do špeciálnej zóny ŽIŤ ENERGIOU a necháte si poradiť.

Bezplatné energetické poradenstvo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry je na jednom z najobľúbenejších multižánrových festivalov na Slovensku po tretí raz. Vybavenosť domácností novými technológiami a spotrebičmi rastie so zvyšujúcimi sa nárokmi na komfort.

„Znižovanie spotreby energie sa stáva pre mladých prioritou v momente, keď začnú prispievať na náklady alebo plánovať, že si zariadia vlastné bývanie. Zaručených informácií, ako na úspory, je prebytok, už ťažšie sa rozlišuje, ktoré sú tie správne a objektívne. Aj preto je dôležité vedieť, že sa majú s kým poradiť,“ uviedla generálna riaditeľka SIEA Svetlana Gavorová.

Odborní konzultanti radi všetkým záujemcom prakticky vysvetlia, čo sa ešte oplatí a čo už nie. Overiť si možno aj to, aké zariadenia na využívanie obnoviteľných zdrojov energie sú pre konkrétnu domácnosť vhodné a aké sú výhody a obmedzenia jednotlivých opatrení.

Ak to niekto nestihne na festivale, odborníkov možno kontaktovať aj neskôr v poradenských centrách v Trenčíne, Banskej Bystrici a v Košiciach. K dispozícii je aj bezplatná poradenská linka 0800 199 399. Energetické poradenstvo, ktoré SIEA poskytuje v rámci projektu ŽIŤ ENERGIOU, môžu využiť napríklad vlastníci rodinných a bytových domov, školy pre svojich študentov a žiakov, zástupcovia obcí i štátnej správy, ale aj podnikatelia.

Okrem užitočných rád je možné na festivale v zóne SIEA načerpať, ale aj odovzdať pozitívnu energiu. Návštevníci si na špeciálne upravenom bicykli sami našejkujú osviežujúce nápoje. Tí, ktorí budú mať energiu na rozdávanie, môžu hrať na klavíri a pozitívne naladiť ostatných.

Ak im zostane prebytok, vyskúšať si môžu bicie alebo niektorú z ďalších aktivít. Vo večerných hodinách je prísun pozitívnej energie na festivale zabezpečený prostredníctvom solárnych lámp, ktoré osvetľujú hlavnú prístupovú cestu v areáli festivalu.

Viac na www.zitenergiou.sk

energetické poradenstvo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry ŽIŤ ENERGIOU

Príspevok Poraďte sa, ako neplytvať energiou. Práve teraz na piešťanskom festivale. zobrazený najskôr www.oenergetike.sk.

]]>
http://www.oenergetike.sk/viac-z-energetiky/zit-energiou-na-grape/feed/ 0
BREXIT a zákaz rýchlovarných kanvíc http://www.oenergetike.sk/viac-z-energetiky/brexit-a-dopad-na-energiu/ http://www.oenergetike.sk/viac-z-energetiky/brexit-a-dopad-na-energiu/#respond Sat, 02 Jul 2016 18:27:18 +0000 http://www.oenergetike.sk/?p=1198 Jedným z dôvodov Brexitu sú vraj aj články, ktoré cielene informovali o diktáte Bruselu, napr. aj o konci rýchlovarných kanvíc, hriankovačov a pod ...

Príspevok BREXIT a zákaz rýchlovarných kanvíc zobrazený najskôr www.oenergetike.sk.

]]>
Jedným z dôvodov Brexitu sú vraj aj články, ktoré cielene informovali o diktáte Bruselu, napr. aj o konci rýchlovarných kanvíc, hriankovačov a pod.

Čo sa týka kanvíc, hriankovačov či vysávačov … natíska sa otázka, či by sa bez zasahovania EÚ zastavil vývoj, napr. energeticky menej náročných spotrebičov. No nezastavil, na trh by prichádzali, aj bez smernice EÚ o ekodizajne. Vývoj bol aj vtedy keď EÚ ešte neexistovala. Všetko to je len o tom, aké regulačné ambície má Brusel.

Ešte horšie ako pri kanviciach je to pri regulácii energetickej hospodárnosti budov. Tam smernica o energetickej hospodárnosti budov a Delegované nariadenie Komisie, ktorým sa táto smernica dopĺňa urobili niečo, čo odporuje platným fyzikálnym zákonom.

Do praxe zaviedli novú termodynamickú vetu (nový zákon zachovania, resp. nezachovania energie). „Energia vyrábaná na mieste sa odpočítava od požiadaviek na primárnu energiu“ hovorí nariadenie Komisie a „Od potreby tepelnej energie v budove sa odpočíta tepelná energia potrebná na vykurovanie, chladenie a prípravu teplej vody z obnoviteľných zdrojov v budove alebo v jej blízkosti“ hovorí zase naša vyhláška č. 364/2012 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov.

V praxi to znamená, že energia, ktorá je vyrobená z OZE priamo v budove nie je energia. Energiu z OZE vyrobím, spotrebujem a dokonca aj zaplatím, ale pri výpočtoch primárnej energie tepla pre globálny ukazovateľ s ňou nepočítam.

A na tomto základe Brusel postavil vraj „energetickú“ hospodárnosť budov. Zaviedla sa škála energetických tried globálneho ukazovateľa (vyhláška MDVaRR č. 364/2012 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov) a na základe splnenia energetickej potreby budovy vypočítanej podľa tejto novej „termodynamickej“ vety dostanete, alebo neodstanete stavebné povolenie na výstavbu budovy, či rodinného domu, resp. na výraznú obnovu budovy.

Čo sa deje v reálnom živote?

Máme tri identické budovy, všetky majú potrebu tepla napr. 60 kWh/m2.rok. Pri výpočte primárnej energie tepla pre globálny ukazovateľ pri použití „novej termodynamickej vety“ to vychádza takto:

Pri budove vykurovanej z CZT na plyn do výpočtu vstupuje 60 kWh/m2.rok. Pri budove vykurovanej z CZT na 60% a z OZE v budove na 40 % , do výpočtu vstupuje 35 kWh/m2.rok a pri budove vykurovanej len z OZE v budove do výpočtu vstupuje 0,0 kWh/m2.rok.

Vo všetkých prípadoch budova potrebuje 60 kWh/m2.rok, vo všetkých prípadoch budova spotrebuje 60 kWh/m2.rok, ale podľa smernice a nariadenia to tak nie je.

Aký vplyv na energetickú náročnosť budovy má palivo, ktoré používam na výrobu tepla?

Žiadny, ak je budova deravá a fučí, tak fučí rovnako, či kupujem teplo z SCZT, alebo si ho vyrobím rovno doma v obývačke.

Platí pravidlo „tam kde nenachádzaš logiku, tam hľadaj záujmy“. Nie je záujmom, napr. urobiť odbyt tepelným čerpadlám v budovách? Teplo z tepelných čerpadiel je vraj „OZE“. A umiestnením tepelného čerpadla si podľa EU „znižujem“ energetickú náročnosť budovy a tým dosiahnem lepšiu energetickú triedu globálneho ukazovateľa a získam stavebné povolenie. Alebo biznis s kotlami na biomasu? Spaľovanie biomasy, teda stromov z lesa je dnes móda a teplo z nich aj keď hreje, nie je teplo. Že takáto výroba tepla je spojená s tvorbou SO2 a hlavne s množstvom tuhých znečisťujúcich látok nikomu nevadí, kto nespaľuje drevoštiepku nie je „in“.

V porovnaní s kanvicami, vysávačmi, hriankovačmi … je to tak, akoby bol energetický štítok kanvice podľa toho, kde a z akého paliva je vyrábaná elektrina prúdiaca do kanvice.

Hlúposť? Áno, ale energetická hospodárnosť budov ide podľa nej.

Príspevok BREXIT a zákaz rýchlovarných kanvíc zobrazený najskôr www.oenergetike.sk.

]]>
http://www.oenergetike.sk/viac-z-energetiky/brexit-a-dopad-na-energiu/feed/ 0
Čo je energetická hospodárnosť budov? Pozrite sa na jej využitie v praxi http://www.oenergetike.sk/teplo/energeticka-hospodarnost-budov/ http://www.oenergetike.sk/teplo/energeticka-hospodarnost-budov/#respond Mon, 18 Apr 2016 12:43:11 +0000 http://www.oenergetike.sk/?p=1190 Ak by sme však niekde hľadali definíciu pojmu energetická hospodárnosť budov, tak by sme hľadali márne. Neexistuje. Asi preto, lebo tent..

Príspevok Čo je energetická hospodárnosť budov? Pozrite sa na jej využitie v praxi zobrazený najskôr www.oenergetike.sk.

]]>
Energetické triedy globálneho ukazovateľa, nízko energetické a dokonca  bez energetické budovy je v podstate  hra o výrobe tepla v budove z OZE. Teplo vyrobím, spotrebujem, zaplatím, ale energeticky ho nevykážem.

Energetická hospodárnosť

V roku 2010 uzrela svetlo sveta Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov. Následne v roku 2012 bolo vydané Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 244/2012, ktorým sa doplnila smernica. Obe legislatívy EÚ boli novelou zákona č. 555/2005 Z.z. a vyhláškou č. 364/2012 Z.z. aproximované v roku 2012 do legislatívy SR. Ak by sme však niekde hľadali definíciu pojmu energetická hospodárnosť budov, tak by sme hľadali márne. Neexistuje. Asi preto, že sa predpokladá, že si každý tento pojem vysvetlí tak, že energeticky hospodárna budova je taká, ktorá spotrebuje pri svojej prevádzke najmenej energie. Ale v legislatívnej praxi to tak nie je.

Na základe spotrebovanej, alebo vypočítanej spotreby primárnej energie, ktorá sa udáva v kWh/m2/rok sa budovy zatrieďujú do energetických tried. Od 1.1.2016 budovy, ktoré prejdú výraznou obnovou (zateplenie, výmena okien …) a nové budovy musia spĺňať energetickú triedu globálneho ukazovateľa „A1“.

Ale pozor, ten, kto si myslí, že napr. bytový dom, ktorý získa certifikát „A1“ je energeticky hospodárnejší, teda, že minie menej energie ako budova s certifikátom napr. „B“ sa môže mýliť. Prečo? Lebo v Delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 244/2012, nie v Smernici č 2010/31/EÚ, ale v nariadení, sa uvádza, že „energia vyrobená na mieste sa odpočítava od požiadaviek na primárnu energiu a dodanej energie“.

Vo vyhláške č. 364/2012 Z.z. o hospodárnosti budov sa nariadenie premietlo nasledovne:

Od potreby tepelnej energie v budove sa odpočíta tepelná energia potrebná na vykurovanie, chladenie a prípravu teplej vody z obnoviteľných zdrojov v budove alebo v jej blízkosti“.

Energetická hospodárnosť v praxi

Čo to znamená v praxi? V praxi to znamená asi toľko, že ak vedľa seba stoja dve identické budovy s rovnakou potrebou tepelnej energie na vykurovanie, prípravu teplej vody, s rovnakými tepelnoizolačnými vlastnosťami obvodového plášťa a strechy atď. môžu byť zaradené do dvoch rôznych energetických tried. Prečo? Lebo jedna bude mať vlastný obnoviteľný zdroj tepla v budove a množstvo tepla, ktoré tento zdroj vyrobí sa odpočíta od celkovej potreby tepla v budove.

Potom samozrejme takto umelo znížená potreba tepla umožní, aby jedna budova dosiahla certifikát „A1“ a druhá budova „len“ certifikát „B“. Na pohľad budova s certifikátom „B“ sa môže javiť ako budova menej hospodárna, čo však v skutočnosti nie je pravda.

Pozrime sa bližšie na energetickú efektívnosť prevádzky týchto obnoviteľných zdrojov v budove a vplyv na náklady spotrebiteľa.

Napr. bytový dom, aby sa dostal po zateplení do triedy „A1“ si bude musieť kúpiť napr. tepelné čerpadlo. Avšak na Slovensku sú aj zimy a teploty hlboko pod bodom mrazu a ani priebeh spotreby teplej vody nie je kontinuálny, ale nárazový.

A tak si bytový dom musí obstarať ešte minimálne jeden zdroj tepla a to býva spravidla plynový kotol, ktorý zabezpečuje teplú vodu v špičkách (ráno, večer) a v zime dokuruje, alebo úplne kúri. Na efektívnosť využitia týchto zdrojov radšej nepozerajme, lebo tepelné čerpadlo pôjde v lete, kotol ráno a večer a v zime. Ak spočítame všetky náklady na tieto zdroje tepla, vrátane merania a regulácie, akumulácie teplej vody atď., teda obstarávacie náklady na kúpu, montáž a všetky  prevádzkové náklady týchto zdrojov, aké budú náklady spotrebiteľov na kWh tepla za rok?

Kde je spotrebiteľ v tomto labyrinte?

Spotrebiteľ, jeho komfort, ekologičnosť, bezpečnosť dodávky tepla za prijateľné náklady by mali byť základom. Pri obnovách budov sú však legislatívou EÚ spotrebitelia nepriamo nútení zvyšovať svoje náklady na energie a tváriť sa, že túto energiu nevyrobil, nezaplatil, iba spotreboval.

Preto pri obnovách budov treba využívať formulku v zákone:

„Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov musí spĺňať aj existujúca budova po uskutočnení jej významnej obnovy“.

Teda ak sa zdôvodní, že technicky, funkčne a ekonomicky nie je možné dosiahnuť certifikát „A1“, stačí aj trieda napr.“B“. V praxi to pre spotrebiteľov znamená, že v prvom rade je potrebné štandardne zatepliť a vymeniť okná. Ak je dostatok finančných zdrojov, tak realizovať aj výmenu, alebo zaizolovanie rozvodov tepla a teplej vody.

Takáto budova sa síce nebude môcť chváliť s certifikátom „A1“, ale určite minie menej tepla a  bude a mať nižšie  náklady na teplo ako náklady na teplo vyrobené v  kombinácii viacerých zdrojov tepla v budove.

Celá finta energetických tried globálneho ukazovateľa A1, A0, finta tzv. nízko energetických a dokonca  bez energetických budov je v podstate  hra o výrobe tepla v budove z OZE, finta, ktorá  preferuje dodávku a montáž obnoviteľných zdrojov tepla v budove, hra  o tom, že teplo vyrobím, spotrebujem, zaplatím, ale energeticky ho nevykážem.

TEPLO

©oenergetike.sk

Príspevok Čo je energetická hospodárnosť budov? Pozrite sa na jej využitie v praxi zobrazený najskôr www.oenergetike.sk.

]]>
http://www.oenergetike.sk/teplo/energeticka-hospodarnost-budov/feed/ 0
Energetická chudoba a pokus o jej zmiernenie http://www.oenergetike.sk/viac-z-energetiky/energeticka-chudoba-a-jej-zmiernenie/ http://www.oenergetike.sk/viac-z-energetiky/energeticka-chudoba-a-jej-zmiernenie/#respond Wed, 04 Nov 2015 20:24:22 +0000 http://www.oenergetike.sk/?p=1158 Do Národnej rady SR bol v uplynulých dňoch predložený návrh zákona o ochrane zraniteľných spotrebiteľov energií, ktorého snahou je zmierniť dopady energetickej ..

Príspevok Energetická chudoba a pokus o jej zmiernenie zobrazený najskôr www.oenergetike.sk.

]]>
Energetická chudoba

„Fenomén“ tzv. energetickej chudoby, ktorá označuje taký stav, kedy jednotlivec, resp. rodina nie je schopná pokryť si výdavky spojené so spotrebou energií

V minulosti som viackrát upozorňoval na „fenomén“ tzv. energetickej chudoby, ktorá označuje taký stav, kedy jednotlivec, resp. rodina nie je schopná pokryť si výdavky spojené so spotrebou energií. Do Národnej rady SR bol v uplynulých dňoch predložený návrh zákona o ochrane zraniteľných spotrebiteľov energií, ktorého snahou je zmierniť dopady tohto fenoménu. Tento návrh má, zjednodušene povedané, dve časti.

Prvá časť hovorí o tom, že zraniteľným spotrebiteľom je domácnosť v hmotnej núdzi. Táto by mala mať nárok na pomoc v hmotnej núdzi aj z Fondu energetickej solidarity (FES). Kto je v hmotnej núdzi definuje zákon č. 41/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi.

V druhej časti návrhu zákona sa rozoberá kto vypočíta energetické minimum, ktoré je formulované ako rozsah odberu energií pre odvrátenie energetickej chudoby a kto bude do FES prispievať. V tomto prípade sú to energetické spoločnosti.

Tento návrh uvádza len toľko, že náležitosti riešenia, a síce zoznam energetických podnikov ako aj výšku ich príspevku do FES určí Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach (URSO). Ide pritom o podstatnú časť riešenia príjmu do FES. Ako a podľa akých pravidiel návrh neuvádza.

V tejto súvislosti mám pocit, že v poslednom čase sa z URSA stáva dievča pre všetko. URSO je tu však v prvom rade preto, aby chránilo každého koncového spotrebiteľa pred zneužitím dominantného postavenia monopolných dodávateľov energií (elektrina, plyn, teplo a voda). Úrad by mal garantovať odberateľom, že cena elektriny, plynu, tepla a vody je primeraná k nákladom dodávateľa. Zavesiť na plecia úradu riešenie energetickej chudoby by bolo presne to isté ako zavesiť na plecia Úradu na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou riešenie zdravotníckej chudoby, ktorá tiež existuje, hoci ju ešte nikto takto nenazval a nikto jej zmiernenie nerieši špecificky zákonom.

V energetike podnikajú regulované aj neregulované spoločnosti

Zákon by sa podľa prezentovaných informácií mal dotýkať dodávok elektriny, plynu, tepla a vody.

Zjednodušene môžeme hovoriť, že v energetike podnikajú dva typy spoločností. Spoločnosti regulované URSO a spoločnosti neregulované, riadiace sa len situáciou na trhu s energiami.

V dodávkach plynu sú regulované spoločnosti na prepravu a distribúciu plynu. Dodávka plynu s výnimkou domácností a malých podnikov regulovaná nie je. Tu ceny komodity určuje trh. V elektrine je to podobné, regulovaný je prenos a distribúcia elektriny a v komodite dodávka elektriny je to podobné ako pri plyne. V teple je regulovaná výroba tepla vrátane jeho distribúcie a pre všetkých spotrebiteľov. V dodávkach vody je regulácia podobná ako v teple.

Definícia, ktorá by vymedzovala energetické spoločnosti v návrhu zákona nie je, preto sa domnievam, že do FES majú prispievať všetky spoločnosti zaoberajúce sa výrobou, distribúciou a dodávkou energie. U regulovaných subjektov bude odvod do FES nákladovou položkou, teda odvod bude premietnutý do cien energií pre spotrebiteľa, teda občanov a firmy. U neregulovanej dodávky plynu a elektriny odvod do FES pôjde na úkor hospodárenia spoločností, lebo cena elektriny a plynu je závislá od situácie na trhu. U spoločností vyrábajúcich elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a v kombinovanej výrobe elektriny a tepla (KVET), ktoré majú výkup elektriny dotovaný podľa zákona č.309/2009 Z.z. o podpore OZE bude odvod do FES tiež nákladovou položkou, teda odvod pôjde rovnako ako pri neregulovaných dodávkach na úkor hospodárenia spoločností, lebo výkupná cena elektriny je fixná a nemenná.

Je nutné dodať, že cena elektriny pre domácnosti a firmy už dnes obsahuje podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE), podporu výroby elektriny v kombinovanej výrobe (KVET) ako aj podporu ťažby uhlia a odvody do jadrového fondu. Na cenu elektriny pre všetkých spotrebiteľov tento návrh zákona viaže ešte aj odvod do FES, teda zvyšuje cenu elektriny pre všetkých.

Záver

Prenášať riešenie energetickej chudoby na energetický sektor nepovažujem za správne. Vytvára sa tým precedens, že aj iné druhy chudoby sa budú v budúcnosti riešiť cez spoločnosti poskytujúce služby v dotknutých oblastiach. Energetické spoločnosti by pri hľadaní riešenia eliminácie energetickej chudoby mali byť tie, ktoré budú poskytovať technické údaje a analýzy o svojich spotrebiteľoch, technické návrhy a opatrenia ako míňať menej energií, ako znižovať straty, ako získavať energiu lacnejšie, ako technicky riešiť adresnosť dávok.

Vypracovať a legislatívne dať dokopy podmienky a pravidlá, ktoré umožnia presne definovať energeticky chudobnú domácnosť, systém sociálnej pomoci a systém finančnej podpory na opatrenia znižovania spotreby energií samozrejme nie je jednoduché, ale toto by malo byť záležitosťou štátu.

Systémovo sa chudoba dá eliminovať len vytváraním podmienok na vyššiu zamestnanosť a príjmy obyvateľstva a v regulovanom prostredí transparentnou a efektívnou reguláciou monopolov. A to sa týka nielen energetiky, ale napr. aj zdravotníctva. Pri inom postupe sa totiž môže stať, že výskyt chudoby bude častejší a v dôsledku toho sa budú zvyšovať aj odvody do FES.

Foto: Pedro Ribeiro Simões

© oenergetike.sk

Príspevok Energetická chudoba a pokus o jej zmiernenie zobrazený najskôr www.oenergetike.sk.

]]>
http://www.oenergetike.sk/viac-z-energetiky/energeticka-chudoba-a-jej-zmiernenie/feed/ 0
Novela zákona o teple opäť v parlamente http://www.oenergetike.sk/teplo/novela-zakona-o-teple-opat-v-parlamente/ http://www.oenergetike.sk/teplo/novela-zakona-o-teple-opat-v-parlamente/#respond Tue, 15 Sep 2015 19:33:36 +0000 http://www.oenergetike.sk/?p=1132 Pokiaľ v novele zákona o teple nepochopíme základnú vec, že ak v meste skrachuje nejaký autosalón, tak si občan môže auto kúpiť vo vedľajšom meste, ale ak v meste skončí ...

Príspevok Novela zákona o teple opäť v parlamente zobrazený najskôr www.oenergetike.sk.

]]>
Ak nepochopíme základnú vec, že ak v meste skrachuje nejaký autosalón, tak si občan môže auto kúpiť vo vedľajšom meste, ale ak v meste skončí tepláreň, tak občan si teplo vo vedľajšom meste nekúpi, nepúšťajme sa do energetickej legislatívy.

Už po tretíkrát po sebe predložil do NR SR poslanec Viskupič novelu zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike.

Prečo navrhovateľ zvyšuje ceny tepla z CZT, keď tvrdí, že už dnes sú vysoké?

V prvej časti návrhu zákona navrhovateľ zavádza novú povinnosť držiteľovi povolenia, teda dodávateľovi tepla platiť priebežne každý rok náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti a aj platbu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti v ochrannom pásme. Povinnosť platiť priebežne sa vzťahuje nielen na nové zariadenia realizované po účinnosti novely, ale na všetky zariadenia bez ohľadu na to, kedy vecné bremená vznikli. Vyššie platby dodávateľa za vecné bremená v praxi znamenajú vyššie ceny tepla.

Súčasne navrhovateľ novelizuje aj zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. V tomto návrhu oslobodzuje od dane z nehnuteľnosti pozemky, na ktorých je zriadené vecné bremeno. Výpadok miestnych daní odporúča nahradiť vyšším nájmom za tepelné zariadenia, teda v praxi opäť vyššou cenou tepla.

Táto časť novely reálne zvyšuje náklady dodávateľa tepla a tým cenu tepla pre obyvateľov a znižuje rozpočet obcí a miest. Obce dnes majú aj množstvo sociálnych povinností, takže výpadok na daniach sa môže dotknúť aj týchto povinností. Navrhovateľ aj napriek tomu predpokladá „výrazne pozitívne sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva“. Tu však treba upozorniť na to, že na výrazne pozitívne benefity najmä firiem a len časti obyvateľstva vlastniacich pozemky sa poskladajú obyvatelia, ktorí dnes odoberajú teplo z CZT. Takže práve naopak, novela nebude mať pozitívny, ale negatívny sociálny vplyv na približne 2 milióny obyvateľov odoberajúcich teplo z CZT.

Prečo navrhovateľ rieši vecné bremená len pri zákone o teple?

Navrhovateľ by mal súčasne uviesť, prečo mu riešenia vecných bremien prekážajú len v zákone o tepelnej energetike a nie aj v zákone č. 251/2012 Z.z. o energetike, ktorý rieši vecné bremená pri rozvodoch plynu a elektriny, alebo zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý rieši telekomunikačné vedenia, alebo vodného zákona č. 364/2004 Z.z., ktorý tiež rieši obmedzenia vlastníckeho práva. Súčasný zákon o tepelnej energetike totiž rieši náhrady za vecné bremená a obmedzenie užívania nehnuteľnosti v intenciách hore uvedených zákonov.

Prečo navrhovateľ uberá práva obciam a mestám?

Druhá časť novely sa usiluje o to, aby záväzné stanoviská obcí pri výstavbe sústavy tepelných zariadení od 100 kW do 10 MW nepodliehali takým istým povinnostiam ako vydávanie osvedčenia ministerstva hospodárstva na výstavbu sústavy tepelných zariadení nad 10 MW.

Aj v tomto prípade navrhovateľ uvádza, že predpokladá „výrazne pozitívne sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva“. Treba si však uvedomiť, že tepelná energetika je sieťové odvetvie, rovnako ako elektrina, plyn a voda. Tak ako zákon o energetike určuje základné opatrenia zamerané na zabezpečenie bezpečnosti dodávky elektriny a plynu, tak aj zákon o tepelnej energetike určuje základné opatrenia zamerané na bezpečné, udržateľné, ekologické a cenovo dostupné dodávky tepla.

Jedným z opatrení novely je aj to, že pri záväznom stanovisku obce pri výstavbe sústavy tepelných zariadení od 100 kW do 10 MW bude obec postupovať rovnako ako štát pri vydávaní osvedčenia na výstavbu sústavy tepelných zariadení nad 10 MW.

V rámci zásobovania obyvateľstva teplom má obec v rukách dva regulačné nástroje, a to koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky a územné plánovanie. Koncepcia by pre obec mala vytvoriť legislatívne podmienky na udržateľnú a bezpečnú dodávku tepla obyvateľstvu vrátane ochrany životného prostredia. Je teda na zvážení obce, ako si tento strategický dokument pripraví. Pritom však musí počítať so svojou zodpovednosťou, lebo ak nastanú problémy so zásobovaním obyvateľstva teplom, alebo konaním obce bude rásť cena tepla pre obyvateľstvo, alebo sa zhorší ovzdušie na sídliskách, obec bude musieť tieto problémy riešiť sama.

Tie obce, ktoré sa rozhodnú povoľovať odpájanie od CZT, by mali obyvateľom predstaviť aj nový plán na zásobovanie obyvateľstva teplom, resp. ako bude obec postupovať v prípade, že sa systém CZT rozpadne. Nie každý obyvateľ má totiž peniaze na vlastnú kotolňu, nie všetky inžinierske siete na sídliskách budú kapacitne postačovať na zvýšený odber elektriny či plynu; otázne je aj to, ako bude obec riešiť vzhľad sídlisk, na ktorých vyrastie les komínov, ako bude riešiť ochranu ovzdušia, kde sa k diaľkovým prenosom emisií a znečistenia z dopravy pridá aj znečistenie zo zdrojov priamo umiestnených v bytových domoch, prípadne priamo v bytoch.

CZT sú pravidelne kontrolované v súvislosti s dodržiavaním emisných limitov, ale domové kotolne nepodliehajú žiadnym emisným kontrolám. V nákladovej oblasti odpájanie od CZT v skutočnosti znamená vyššie platby za teplo pre tých, ktorí zostávajú na CZT a smerovanie k rozpadu CZT.

Každému, kto sa aspoň trochu vo veci vyzná je jasné, že nahradiť napr. 50 alebo 100 MW zdroj tepla nie je jednoduché a ani lacné. Komplexná bytová výstavba bola riešená ako celok vrátane zásobovania teplom. Aj preto je dnes z CZT zásobovaných asi 16 tis. bytových domov, 700 tis. bytov a 1,8 mil. obyvateľov. Preto je potrebné, aby boli zákonom stanovené základné pravidlá pre všetkých účastníkov trhu s teplom. Pripustiť anarchiu znamená, že hociktorý obyvateľ sídliska alebo bytového domu si bude kúriť ako sa mu zachce.

Zaujímavé na tomto návrhu je aj to, že nevychádza od obcí a miest, ktorých sa bezprostredne dotýka, ale od navrhovateľa. Nič na tom nemení ani rozporuplné uznesenie mestského zastupiteľstva v Bratislave, kde starostov mestských častí žiadajú, aby prihliadali na ustanovenia § 12 ods. 2 až 7 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej  energetike primerane. Teda aby konali tak, akoby slovo „primerane“ zo zákona vypustené nebolo. Ak malo MsZ v Bratislave problémy s výkladom zákona, malo sa obrátiť na tvorcu zákona Ministerstvo hospodárstva tak, ako to urobilo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) v súvislosti s predmetnou novelou zákona.

Ani v tejto časti návrhu nemožno hovoriť „o výrazne pozitívnych sociálnych vplyvoch na obyvateľstvo“, práve naopak, je možné hovoriť o výrazne negatívnych sociálnych vplyvoch na obyvateľstvo, lebo odpájaním sa zvýši cena tepla pre tých, ktorí na CZT zostanú.

Prečo navrhovateľovi prekáža dodávateľ tepla?

Tretiu časť novely si možno vyložiť ako snahu o to, aby súčasný dodávateľ tepla nebol dotknutým orgánom pri výstavbe sústavy tepelných zariadení so záväzným stanoviskom.

Zákon stanovil, že dodávateľ zo zdroja tepla v CZT sa stáva jednak dotknutým orgánom v stavebnom konaní a tiež účastníkom stavebného konania, a to vo vzťahu k tým stavbám sústavy tepelných zariadení, ktoré sa povoľujú na vymedzenom území takéhoto dodávateľa.

Praktická skúsenosť s rozhodovaním stavebných úradov bola taká, že stavebné povolenia na stavbu lokálnych zdrojov tepla vydávali bez vypočutia dodávateľa, hoci dodávateľ je v zmysle zákona o tepelnej energetike zodpovedný za hospodárnosť a spoľahlivosť prevádzky verejného rozvodu tepla (CZT), resp. za zásobovanie teplom vo všeobecnosti za primeranú cenu.

Všeobecná formulácia stavebného zákona o vlastníkoch sietí a zariadení technického vybavenia územia ako dotknutých orgánoch v praxi spôsobovala značné aplikačné ťažkosti, a tak vecná aj cenová regulácia v tepelnej energetike v podstate prešla na stavebné úrady, ktoré však za zásobovanie obyvateľstva teplom nezodpovedajú.

Navrhovateľ tvrdí, že v dôsledku uvedeného môže dôjsť v praxi k situáciám, keď je výstavba novej sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území znemožnená výlučne na základe nesúhlasného záväzného stanoviska aktuálneho dodávateľa z dôvodu negatívnych dopadov takejto výstavby na jeho ekonomické záujmy. Toto tvrdenie navrhovateľa je však nepravdivé. Svojvôľa dodávateľa je vylúčená v dôsledku aplikácie zásady, že záväzné stanoviská môžu dotknuté orgány podávať len v rozsahu pôsobnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu a že dotknuté orgány sú oprávnené vykonávať pôsobnosť dotknutého orgánu výlučne vo verejnom záujme.

Je preto úlohou stavebného úradu, aby posúdil každé záväzné stanovisko dodávateľa z hľadiska dodržania rozsahu pôsobnosti dodávateľa vyplývajúcej zo zákona o tepelnej energetike. Ak pritom zistí, že záväzné stanovisko bráni povoleniu výstavby zdroja tepla, je povinný zahájiť konanie o riešení rozporov medzi záväznými stanoviskami podľa §136 stavebného zákona, t.j. postúpi takéto záväzné stanovisko nadriadenému orgánu, ktorým je ministerstvo hospodárstva SR (§136 ods. 3 stavebného zákona). Legislatíva teda obsahuje dostatočné procesné garancie brániace svojvoľnému výkonu pôsobnosti dotknutého orgánu, ktorým nemusí byť len dodávateľ.

Smernica EU a zákon o tepelnej energetike

Navrhovateľ novely často uvádza, že ministerstvo pri aproximácii smernice 2012/27/EÚ pri novele v §12 išlo nad rámec smernice. Pravdou však je, že pri zmene §12 sa ministerstvo neodvoláva na plnenie smernice EÚ. Ministerstvo v dôvodovej správe uvádza, že nevydá osvedčenie na výstavbu sústavy tepelných zariadení alebo jej časti s celkovým inštalovaným tepelným výkonom 10 MW a viac ak ide o prípady, kedy sa preukázateľne na základe energetického auditu, zníži odber tepla z existujúceho účinného centralizovaného zásobovania teplom a okrem toho sa zhorší vplyv na životné prostredie alebo sa zhorší hospodárnosť účinného centralizovaného zásobovania teplom alebo sa zvýšia náklady za teplo koncovým odberateľom alebo konečným spotrebiteľom, ktorým sa dodáva účinným centralizovaným zásobovaním teplom.

Navrhovateľ ďalej často argumentuje stanoviskom EK k otázkam europoslanca Sulíka.

Uvádzam presné znenie otázok a odpovedí, aby si každý mohol urobiť záver sám, lebo odpovede sú aj v NR SR interpretované rôzne.

„Vec:  Centrálne a individuálne zdroje tepla
1. Z hľadiska energetickej efektívnosti a výšky emisií uprednostňuje Európska únia centrálne alebo decentralizované, resp. individuálne systémy vykurovania pre domácnosti?2. Pripravila alebo pripravuje Európska únia štúdiu, ktorá porovná výšku emisií, resp. energetickú efektívnosť centrálnych a decentralizovaných, resp. individuálnych zdrojov vykurovania pre domácnosti?3. Aký je postoj Európskej únie k súčasnému trendu odpájania sa domácností od centrálnych zdrojov vykurovania?
Parlamentné otázky
18. decembra 2014
E-009287/2014
Odpoveď pána Ariasa Cañeteho v mene Komisie
1. Z hľadiska energetickej efektívnosti a výšky emisií uprednostňuje Európska únia centrálne alebo decentralizované, resp. individuálne systémy vykurovania pre domácnosti?V súlade so smernicou EÚ o energetickej efektívnosti (1) sa podporuje účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom. Ide o nástroj, ktorého využívanie môže viesť k výrazným úsporám primárnej energie, a tým pomôcť dosiahnuť cieľ EÚ týkajúci sa 20% zlepšenia energetickej efektívnosti do roku 2020 a zároveň podporovať využívanie miestnych nízkouhlíkových a obnoviteľných zdrojov energie vrátane vysokoúčinnej kombinovanej výroby a využívania odpadového tepla. Smernicou o využívaní energie z obnoviteľných zdrojov(2) sa podporuje centralizované zásobovanie teplom a chladom ako prostriedok na zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie a na pomoc pri plnení cieľa EÚ týkajúceho sa dosiahnutia 20 % podielu využívania obnoviteľných zdrojov energie. Podľa smernice o energetickej efektívnosti sa má účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom podporovať vtedy, keď je nákladovo efektívnejšie ako individuálne vykurovanie a chladenie.2. Pripravila alebo pripravuje Európska únia štúdiu, ktorá porovná výšku emisií, resp. energetickú efektívnosť centrálnych a decentralizovaných, resp. individuálnych zdrojov vykurovania pre domácnosti?Množstvo štúdií obsahuje informácie o úrovni emisií a spotrebe energie v rámci európskych a vnútroštátnych systémov vykurovania. Dostupné sú aj štatistické údaje o podiele centralizovaných a decentralizovaných systémov vykurovania a chladenia a ich energetickej hospodárnosti.3. Aký je postoj Európskej únie k súčasnému trendu odpájania sa domácností od centrálnych zdrojov vykurovania?Rámec EÚ podporuje právo spotrebiteľov na prístup k vysokokvalitnej, bezpečnej a cenovo dostupnej dodávke energie, ako aj právo na informácie o ich skutočnej spotrebe energie prostredníctvom účtov za energiu a individuálnych meracích zariadení, ktoré im umožnia regulovať svoju spotrebu. Úlohou členských štátov je zabezpečiť, aby dodávatelia energie zachovali vysokú úroveň služieb a ochrany spotrebiteľa. Právne predpisy EÚ v oblasti energetiky sa nevzťahujú na pripojenie sa spotrebiteľov k centralizovaným systémom vykurovania a odpojenie sa od nich.(1) Smernica 2012/27/EU(2) Smernica   2009/28/ES

 

Teda právne predpisy EÚ neupravujú odpájanie a pripájanie sa k centrálnym zdrojom tepla. Nie je to ani možné, vzhľadom k tomu, že dodávka tepla je aj v rámci krajín samotných záležitosť regionálna, teplo nie je obchodovateľné ani v rámci krajiny, nieto to ešte medzi krajinami a v rámci krajín EÚ sú rôzne legislatívne a regulačné pravidlá pri zásobovaní najmä obyvateľstva teplom   vzhľadom na históriu krajín, nerastné bohatstvo, dostupnosť zdrojov, starostlivosť o životné prostredie a pod.

Tvrdenie navrhovateľa, citácia : „Európska komisia sa vyjadrila jednoznačne. Ak existuje efektívnejší – a teraz citujem – a lacnejší zdroj vykurovania, nemá členský štát právo v zákonodarstve upraviť to, že neexistuje možnosť sa od centrálneho zdroja odpojiť “ kríva na obe nohy.

Po prvé, ustanovenia zákona o tepelnej energetike neustanovujú zákaz odpojenia sa od CZT a po druhé, smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti z 25. októbra 2012 v čl. 14, ods. 2 doslovne uvádza: „Členské štáty prijmú politiky, ktoré podporia, aby sa na miestnej a regionálnej úrovni náležite zohľadnil potenciál využívania účinných systémov vykurovania a chladenia, a to najmä tých, ktoré využívajú vysokoúčinnú kombinovanú výrobu. Zohľadní sa potenciál pre rozvoj miestnych a regionálnych trhov s teplom“.

Kto pozná cenu tepla z domových kotolní?

Veľmi často navrhovateľ používa pri obhajobe svojho návrhu pojem nákladovo efektívnejšia výroba tepla a tvrdí, že pri domových kotolniach je úspora nákladov oproti CZT vysoká. V tomto prípade by bolo prospešné, ak by ceny tepla z domovej kotolne boli verejne známe, vrátane štruktúry ceny.

Cena tepla z CZT je stanovená URSO-om a je verejne známa. Dodávka tepla je regulovanou činnosťou a dodávatelia sú povinní riadiť sa a dodržiavať množstvo povinností zo zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší, zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole a ďalších, vrátane povinností vyplývajúcich z   množstva vyhlášok.

Tieto povinnosti vrátane energetických auditov, overovaní hospodárnosti zariadení a pod. vytvárajú oprávnené náklady, ktoré majú vplyv na cenu tepla. Aby sme mohli porovnávať jablká s jablkami, museli by na výrobcov tepla v domových kotolniach platiť tie isté povinnosti, vrátane dodržiavania a kontroly štandardov kvality dodávok tepla a TÚV.

Na výrobcov tepla preferovaných navrhovateľom sa tieto povinnosti nevzťahujú, resp. len okrajovo. V regulovanom prostredí konkurenciu nahrádza regulačný úrad. Ak v regulovanom prostredí konkuruje regulovaným subjektom neregulovaný subjekt, ide podľa mňa o nekalú súťaž.

Spôsob tvorby nákladov na teplo z domových kotolní nie je stanovený v žiadnom legislatívnom predpise a v podstate je nekontrolovateľný. Náklady na teplo z domovej kotolne tak ako náklady na teplo z CZT majú svoju variabilnú zložku, ktorú tvoria náklady na plyn, elektrinu (pohon čerpadiel, ventilátorov, osvetlenie a pod.) a technologickú vodu. Ak sú náklady na elektrinu a vodu účtované vo fonde opráv a údržby bytového domu a nie sú v cene tepla, dochádza k prvému skresľovaniu nákladov na teplo.

Náklady na teplo majú aj svoju fixnú zložku, ktorú tvoria náklady na projekt kotolne, investičné náklady na zdroj tepla vrátane úrokov z úveru, prevádzka, obsluha a údržba kotolne, kontrola a čistenie komínov, prevádzkové revízie kotolne, prehliadky regulátora , prehliadky a skúšky vykurovacích kotlov, odborná prehliadka tlakových nádob, revízne správy, poistenie, daň z nehnuteľnosti , poplatky za znečistenie a pod. Ak cena tepla neobsahuje všetky fixné náklady a tieto sú hradené z fondu opráv a údržby bytového domu, resp. nie sú vykonávané vôbec, dochádza k ďalšiemu skresľovaniu ceny tepla.

Ak množstvo vyrobeného tepla nie je merané na výstupe z kotla, ale je vypočítané zo spotreby plynu s účinnosťou kotla 98% v priebehu celej doby životnosti kotla dochádza k ďalšiemu skresľovaniu ceny tepla. Ak dodávateľ do úspory tepla započíta aj úspory zo zateplenia domu dochádza k ďalšiemu skresľovaniu ceny tepla a tak sa dá pokračovať ďalej.

Ak by sme k týmto nákladom pridali náklady na audity, náklady na metrologickú kontrolu určených meradiel a ich následné overenie, platby za znečisťovanie ovzdušia atď., tak o 30 až 40 % úsporách domovej kotolne oproti CZT nemôže byť ani reč.

V praxi, aby dodávka kotla bola jednoduchšia to funguje väčšinou tak, že výstavbe kotolne predchádza skrátený audit, ktorý vypracováva ten istý, kto následne kotolňu aj projektuje a dodáva. Používajú sa zjednodušené výpočty návratnosti investície na vybudovanie kotolne a výsledná úspora 30 až 40 % vychádza pravdepodobne len z porovnania nákladov na kúpu tepla z CZT a nákladov na kúpu zemného plynu. Pri tomto spôsobe tvorby ceny tepla nie je možné zistiť skutočnú cenu tepla z domovej kotolne.

Navrhovateľ uvádza, že má, citujem : „prepočty, analýzy, tabuľky, že ak sa rozhodne jeden bytový dom, že bude vykurovaný drahším nosičom a splní náročné environmentálne kritériá, napríklad na plyn, tak čuduj sa svete, na Slovensku sme to dopracovali tak, že je to až o 300 eur lacnejšie na bytovú jednotku v rámci vykurovacej sezóny“. Bolo by potrebné uvádzané prepočty a analýzy zverejniť aby sa dala overiť ich hodnovernosť. V opačnom prípade sú to len politické reči v parlamente.

Energetická legislatíva nie je beletria

Energetika, jej legislatíva a jej uplatňovanie v praxi nie sú jednoduché. Nemôžeme riešiť jeden problém na úkor ostatných a v NR SR povedať, citujem: „že na druhej strane zostanú tí chudáci ľudia, ktorí by zostali napojení a im by sa predražila tá vykurovacia sezóna alebo náklady súvisiace s vykurovaním, ale toto je debata, ktorá je po…“

Ak máme riešiť problémy, tak treba navrhnúť zmenu legislatívy, ktorá pokrýva celú oblasť a hlavne navrhnúť nový systém zásobovania teplom pre cca 16 tisíc bytových domov, tisíce škôl, škôlok, nemocníc, úradov   a podobne.

A už vôbec nemôžeme prirovnávať výrobu tepla k Tescu alebo Lidlu, alebo k autosalónom, ako zaznelo z úst navrhovateľa v NR SR, citujem: „kde máme celé ulice, kde je jeden autosalón za druhým, ale odrazu by to bolo možné iba so súhlasom dotknutého subjektu, že vedľa jedného na vedľajšom pozemku alebo na tejto ulici, lebo on tak v stavebnom konaní môže vydať záväzné stanovisko, by nemohlo byť.“

Ak nepochopíme základnú vec, že ak v meste skrachuje nejaký autosalón, tak si občan môže auto kúpiť vo vedľajšom meste, ale ak v meste skončí tepláreň, tak   si občan teplo vo vedľajšom meste nekúpi, nepúšťajme sa do energetickej legislatívy.

A myslím si, že práve toto zjednodušovanie, beletrizovanie problému je asi najnebezpečnejšie na celom návrhu novely.

Kúrenie v byte

Príklad v praxi, ako vyzerá odpájanie sa od CZT v bytovkách

 

 

Domové kúrenie v paneláku

Príklad v praxi, ako vyzerá odpájanie sa od CZT v bytových domoch

 

TEPLO

©oenergetike.sk

Príspevok Novela zákona o teple opäť v parlamente zobrazený najskôr www.oenergetike.sk.

]]>
http://www.oenergetike.sk/teplo/novela-zakona-o-teple-opat-v-parlamente/feed/ 0
Taxislužba Uber a tepelná energetika http://www.oenergetike.sk/teplo/taxisluzba-uber-a-tepelna-energetika/ http://www.oenergetike.sk/teplo/taxisluzba-uber-a-tepelna-energetika/#respond Wed, 19 Aug 2015 19:21:45 +0000 http://www.oenergetike.sk/?p=1112 Teplo obyvateľom dodávajú systémy CZT, alebo domové kotolne. Oba systémy robia to isté, zabezpečujú teplo pre obyvateľov sídlisk, ale na každý systém sa vzťahujú iné práva a hlavne ..

Príspevok Taxislužba Uber a tepelná energetika zobrazený najskôr www.oenergetike.sk.

]]>
Na Slovensko sa minulý týždeň objavila nová taxislužba Uber. Rozvírila tak inak relatívne pokojné vody regulovaného prostredia, v ktorom dodnes fungovali taxislužby.

Pre lepšiu predstavu – dnes ten, kto chce u nás prevádzkovať taxislužbu, musí mať podľa zákona o cestnej doprave koncesiu. Tú získa, ak má najmenej jedno vlastné alebo prenajaté vozidlo, ktoré spĺňa požiadavky na vozidlo taxislužby; má vlastné, prenajaté alebo inak zabezpečené státie taxislužby a miesto na garážovanie alebo odstavenie vozidla taxislužby mimo času poskytovania dopravných služieb; je bezúhonný, má osvedčenie o odbornej spôsobilosti a preukáže finančnú spoľahlivosť.

Zákon tiež definuje práva a povinnosti vodiča taxislužby, či napríklad aj to, akým vozidlom môže byť taxislužba prevádzkovaná a pod. Ak Uber splní všetky povinnosti, môže dostať licenciu na taxislužbu. V opačnom prípade by nemal. Ak ju aj napriek tomu bude prevádzkovať, pôjde podľa mňa o nekalú súťaž. Vo Francúzku a Nemecku Uber už svoje služby poskytovať nemôže.

A čo také teplo na Slovensku?

Podobné je to aj v tepelnej energetike. Teplo obyvateľom dodávajú systémy CZT, alebo domové kotolne. Oba systémy robia to isté, zabezpečujú teplo pre obyvateľov sídlisk, ale na každý systém sa vzťahujú iné práva a hlavne povinnosti.

Systémy CZT sú sieťovým odvetvím, teda výrobcovia poskytujú služby v regulovanom prostredí a musia spĺňať množstvo povinností zo zákona č.250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, zákona č.657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, zákona 137/2010 Z.z. o ovzduší, zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole a ďalších, vrátane povinností vyplývajúcich z množstva vyhlášok.

Dodržiavanie všetkých týchto povinností vrátane energetických auditov, overovaní hospodárnosti zariadení atď. si vyžaduje náklady a investície, ktoré sú premietnuté v cene tepla. Súčasne v tomto istom prostredí operujú výrobcovia tepla s rovnakou funkciou – zásobovanie obyvateľstva teplom. Na nich sa už ale tieto povinnosti nevzťahujú, resp. len veľmi malá časť z nich. A takto poskytovanou službou robia mediálne konkurenciu CZT. A aby bola „konkurencia“ dokonalá, tak do ceny tepla, ktorú prezentujú odberateľom započítavajú len náklady na palivo, teda plyn.

Fixné náklady v cene tepla tak akoby neexistovali. Ich cena teda nepozná investičné náklady kotolne, ani úroky úveru či elektrickú energiu kotolne, prevádzku, obsluhu a údržbu, rovnako ani prevádzkové revízie, odborné prehliadky, správu kotolne, poistenie atď. Nehovoriac o odpisoch, čiže v podstate o sporení si na generálku kotolne, resp. novú kotolňu.

To sa potom ľahko mediálne „konkuruje“ CZT, ktoré majú všetky tieto náklady zahrnuté v cene tepla. Obyvatelia bytov, ovplyvnení väčšinou len dodávateľom kotlíka, si neuvedomujú, že z fondu opráv a údržby všetky tieto náklady platia. Na platbu za teplo z fondu opráv by si mala posvietiť SOI, ale aj ministerstvo financií. Lebo ono je tvorcom novely zákona č.182/1993 Z.z., kde vyslovene zakazuje v §10 úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu z fondu opráv a údržby, čo je mimo iného aj dodávka tepla.

Anarchia odpájania sa od CZT

V súvislosti s nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami si všímame tendenciu spolitizovať tému zásobovania obyvateľstva teplom a pripustiť pod pláštikom „demokracie“ anarchiu vo výstavbe domových a bytových kotolní v systéme CZT bez akéhokoľvek návrhu riešenia dôsledkov tohto konania pre obyvateľstvo.

Tieto nerovnaké podmienky v povinnostiach sú hlavnou príčinou vzniku a propagácie tzv. konkurencie. Ide v podstate o neregulovaný biznis v regulovanom prostredí. Je na príslušných štátnych orgánoch (ministerstve hospodárstva) ako tento problém riešiť. Dopustiť anarchiu v prostredí, v ktorom je takmer 2 milióny ľudí zásobovaných teplom z CZT by bol pre štát nebezpečný precedens.

 

TEPLO

©oenergetike.sk

Príspevok Taxislužba Uber a tepelná energetika zobrazený najskôr www.oenergetike.sk.

]]>
http://www.oenergetike.sk/teplo/taxisluzba-uber-a-tepelna-energetika/feed/ 0